Som lesný inžinier. 1) Mal som možnosť študovať kalamity a metódy ochrany lesa v Tatrách, na Poľane, na severnom Slovensku, vo viacerých európskych štátoch (Čechy, Nemecko, Poľsko, Francúzko, Švédsko, Fínsko), v USA, v Rusku a v Číne (Tibet). Ako špecialista na problematiku smrekových ekosystémov, hľadám rovnováhu medzi ochranou prírody a racionálnym obhospodarovaním lesov. Som za to, aby sa v prírodných rezerváciách neťažilo drevo, ani keď sa tam premnoží lykožrút. Na druhej strane podporujem prírode blízke obhospodarovanie a racionálne opatrenia proti lykožrútom v hospodárskych lesoch. Myslím že ochrana prírody, vrátane bezzásahovosti v prírodných rezerváciách, a racionálne obhospodarovanie lesov sa navzájom nevylučujú. Snažím sa nájť to čo je spoločné medzi ochrancami prírody a lesníkmi. Nie vzdy sa mi to darí. 2) Na svojich cestách za lykožrútmi som mal mnoho zážitkov mimo hraníc klasickej vedy. Zoznam autorových rubrík: Veda versus falošné mýty, Širsie súvislosti, Recesia +/-, Čaro prírody, Súkromné, Nezaradené
Smrečiny rýchle odumierajú v celej Európe. Súčasná kalamita vo veľkej miere zasahuje Českú republiku, Rakúsko, Nemecko a Poľsko. Príčinou odumierania smrečín je v prvom rade rozsiahla zmena klímy.
Naše lesy naozaj nie sú v dobrom stave. Z môjho pohľadu to nie je jednoznačne ani vina lesníkov a na druhej strane už vôbec nie ochranárov (ako tvrdia niektorí lesníci). V súčasnosti ide o systémové zlyhanie spoločnosti
V posledných dňoch došlo sa veľmi podozrivých okolnosti k povoleniu ťažby dreva v Národnej prírodnej rezervácií Zadná Poľana. Vo veci je podané trestné oznámenie o zneužití právomocí verejného činiteľa. V povolení je veľa hrubých procesných, právnych a odborných chýb. Nenapísal ho kvalifikovaný odborník na danú problematiku. Autor nemá lesnícke vysokoškolské vzdelanie. Dokonca povolenie odôvodňuje zásahom proti neexistujúcemu druhu chrobáka (autor nepozná/nepoužíva odborný názov toho o čom rozhoduje). Rozhodnutie je s veľkou pravdepodobnosťou protiprávne. Napriek tomu je povolenie platne. V súčasnosti je vykonanie povolenia pozastavené a rozhodnutie sa prehodnocuje.
Nasledujúci text je zjednodušená verzia odborného članku. Nie je to typický blog. Može byť ťažší na strávenie. Pišem tom ako obnoviť prírodzenú rovnováhu v chránených územiach. Dávam do protikaldu bežné opatrenia ochrany lesa a opatrenia na obnovu prirodzenej rovnováhy.
Zverejnujem abstrakt môjho príspevku na konferencii o ekologickom lesnícve. Celý názov príspevku je Disturbancie a management smrekových ekosystémov v chránených územiach so zameraním na lykožrúta smrekového. Je to dost vedecký text. Dúfam že zaujme. O konferecii budem pisat viac v jednom z nasledujucich blogov.
Uvedomujem si, že boj ochranárov a lesníkov je zničujúci pre horské lesy. Ak to bude takto pokračovať ďalej, tak v Nízkych Tatrách ostanú len suché lesy a vyrúbané holiny.
Nie som lekár. Na jednej diskusii na internete sme došli k podozreniu že účinná látka chemických postrekov používaných na velkoplošné postreky nielen Nízkych Tatier môže mať teratogénne účinnky.
Uvádzam niekoľko citátov z českých zdrojov, k látke cypermethrin. Je to účinná látka veľkoplošných leteckých a pozemných postrekov, ktoré sa používajú v národnom parku Nízke Tatry. Na rozdiel od zbytku sveta, je na Slovensku takéto použitie týchto látok pravdepodobne v súlade so zákonom. Vo všetkých ostatných štátoch sveta by však pravdepodobne išlo o trestný čin.
Udalosti okolo následkov víchrice z novembra 2004 v Tatrách rozvírili diskusiu o prirodzených procesoch, úlohe disturbancií s lesných ekosystémoch a o starostlivosti lesy v TANAP-e. V mojom článku som sa pokúšam o pohľad na danú problematiku z pozície medzi ekológiou lesa a ochranou lesa.
Bystrá dolina sa nachádza v Nízkych Tatrách na juh od Chopku. Sú tam významné strediská cestovného ruchu: Srdiečko, Trangoška a Tále. Východná polovica doliny je na svahu Veľkého Gápla, ktorý dosahuje výšku 1777 m. Tieto svahy boli v navrhovanej zóne A NAPANTu. Sú tam zachovalé horské lesy pralesovitého charakteru. V súčasnosti je tam 3 stupeň ochrany prírody a územie je zaradené do sústavy chránených území NATURA 2000. V roku 2004 ich zasiahla víchrica. Zlomy a vývraty ostali nespracované. V roku 2007 tu došlo k výraznému náletu podkôrneho na stojace hmyzu na stromy v okolí vývratísk.
Napriek tomu, že vo vyspelých európskych štátoch je používanie insekticídov v lesoch zakázané. Na Slovensku, zvlášť v oblasti Nízkych Tatier, sa začali na pomerne veľkých plochách používať veľkoplošné letecké postreky lesov insekticídmi. Takisto, sa začína používať zamlžovanie okrajov lesných porastov týmito jedovatými látkami. V oboch prípadoch ide o vedecky neoverené metódy, s výrazne negatívnym účinkom na zdravie ľudí a životné prostredie.
Jedným z kľúčových činiteľov, ktoré ovplyvňujú život v lese sú narušenia (disturbancie). Sú to víchrice, požiare, povodne, premnoženia hmyzu, sucho a iné prírodné alebo umelé javy ktoré spôsobujú často náhle zmeny. Sú spojené hlavne s odumretím dospelých porastov drevín a sú zákonitou súčasťou vývoja lesa. Les po narušení (disturbancii) prekonáva podstatné, často predvídateľné zmeny vo vnútornej štruktúre, vzťahoch medzi jeho zložkami a v tom čo sa medzi nimi deje. Prírodné narušenia (disturbancie) spúšťajú mechanizmy prirodzeného vývoja lesa (sukcesiu), ktoré obnovujú rovnováhu v prírode, dobrý zdravotný stav lesa a prirodzený stav krajiny. Naproti tomu narušenia, na ktoré nie sú lesy dlhodobo prispôsobené majú väčšinou opačné účinky.
Lykožrút sa v TANAPe naozaj premnožil. Keby lesníci do augusta 2006 spracovali všetky vývraty a zlomy, premnoženie by bolo naozaj oveľa menšie. S premnožením počítali aj ochranári. Po veľkých vetrových kalamitách v smrečinách sa lykožrút obyčajne premnoží. Je to zákonitý jav. Súčasný vývoj zatiaľ zodpovedá realistickému scenáru prognóz. Na niektorých miestach medzi Štrbským plesom a Vyšnými Hágami to vyzerá na optimistický scenár. Najhoršie to vyzerá v okolí Tatranskej Lomnice.
Z pohľadu lesného hospodárstva, je stav smrečín na Slovensku kritický. Odumierajú rozsiahle lesné porasty v oblasti Kysúc, Oravy, Tatier, Spiša, a objavujú sa problémy aj v Nízkych Tatrách. Aj keď v záverečnej fáze je väčšina smrekov usmrtená lykožrútmi, ide o 2 súvisiace problémy.
Januárová víchrica Kyrill zasiahla viaceré chránené územia v Českej Republike, zvlášť bol zasiahnutý NP Šumava. Znovu sa rozprúdila diskusia podobná diskusii k osudu Tatier. Tu je stanovisko českých vedcov:
Jeden z falošných mýtov, ktorým sú najviac zahltené slovenské média je ten, že ťažba dreva (spracovanie kalamity) v tatranských rezerváciách zabezpečí plnenie mimoprodukčných (nesúvisiacich s produkciou drevnej hmoty) funkcií lesa.
Vetrová kalamita v roku 2004 postihla aj relatívne zachovalé horské lesy hlavne oblasti Nízkych Tatier, aj v Muránskej planine a na Orave. Posledné komplexy relatívne zachovalého lesa sú útočiskom vzácneho a kriticky ohrozeného hlucháňa. V Muránskej planine, v rezervácii Fabova hoľa, sa ochrancom prírody podarilo zachrániť jeho biotopy pred ich likvidáciou ťažbou dreva, alebo otrávením insekticídmi. Nízke Tatry však dopadli oveľa horšie.
Moje blogy čítajú ľudia ktorý majú záujem o les. Mnohí z nich sú priaznivci ochrany prírody. Myslím si, že zo strany rôznych, hlavne ťažbárskych lobistickych skupín sa v médiách vytrváva veľmi skreslený obraz o vzťahu lesníkov a ochrany prírody a o tom ako to v lesných ekosystemoch funguje.
Hoci som momentalne v Tibete, dost ma znepokojili nove snahy o tazbu dreva v Tichej a Koprovej doline. Presadzovana tazba dreva v tychto dolinach, by vazne poskodila navrhovanu jadrovu zonu narodneho parku. V podstate by sa znicila posledna zachovala a celistva sustava dolin v Tatrach.
Zatiaľ čo ťažbári a ochranári bojujú o osud Tichej a Kôprovej doliny, príroda ukázala svoju čarovnú silu. Ťažbári argumentujú tým, že les sa na kalamitných plochách, z ktorých nevyťažia drevo, obnoví za 300 až 400 rokov. Príroda sa však rozhodla, že ich neposlúchne. Novy zdravý a zelený les tam začal rásť už teraz.
