reklama

Silný nárast ťažby dreva a insekticídy ohrozujú hlucháne.

Vetrová kalamita v roku 2004 postihla aj relatívne zachovalé horské lesy hlavne oblasti Nízkych Tatier, aj v Muránskej planine a na Orave. Posledné komplexy relatívne zachovalého lesa sú útočiskom vzácneho a kriticky ohrozeného hlucháňa. V Muránskej planine, v rezervácii Fabova hoľa, sa ochrancom prírody podarilo zachrániť jeho biotopy pred ich likvidáciou ťažbou dreva, alebo otrávením insekticídmi. Nízke Tatry však dopadli oveľa horšie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu

Hlucháň potrebuje pre svoj život zachovalé komplexy prírodných lesov. Je veľmi plachý. V oblastiach, kde sa ťaží drevo, stavajú sa lesné cesty, protipožiarne pásy, používajú sa insekticídy vymiera. Jeho vážny úbytok spôsobujú aj pytliaci a nelegálne panské poľovačky. Po roku 1989 tlak na posledné útočiská hlucháňa výrazne stúpol. V Nízkych Tatrách došlo k výraznému nárastu použitia holorubov (holorub v ekologickom zmysle). Začalo sa s leteckými postrekmi smrekových lesov jedovatými pesticídmi.  

Vetrová kalamita v roku 2004 umožnila likvidáciu biotopov:  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ďalšiu ranu posledným útočiskám hlucháňa dal prístup ku spracovaniu následkov kalamity z roku 2004, zvlášť v oblasti Nízkych Tatier. V Nízkych Tatrách boli vetrovou kalamitou zasiahnuté mnohé komplexy zachovalých lesov (dovtedy nepostihnutých ťažbou dreva). Mnohé z týchto lesov boli aj v navrhovanej jadrovej zóne Národného parku Nízke Tatry a chránené európskou dohodou NATURA 2000. Vzhľadom na odpor rezortu lesného hospodárstva tam však bol len relatívne nízky III. stupeň ochrany prírody.

Pred vetrovou kalamitou nebola v týchto lesoch možná ťažba dreva, a to najmä vďaka ich neprístupnosti pre techniku.. Lesný hospodársky plán počítal s tým, že väčšina týchto území bude bez zásahu. Až vetrová kalamita v roku 2004 umožnila, aby za v týchto lesoch začalo ťažiť drevo a aby bolo možné letecké použitie jedovatých látok. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Falošné mýty o lykožrútovi ako zámienka na likvidáciu posledných útočísk hluchaňa:

Základom pre mnohé ťažbové zásahy, ktorými sa ničia posledné komplexy prírodných lesov na Slovensku, sú falošné mýty o lykožrútovi, ktorým veria niektorí ľudia, hlavne z lesníckej prevádzky. Podľa môjho názoru, jeden z najabsurdnejších falošných mýtov je ten, ktorý tvrdí, že „ťažbou dreva (spracovaním kalamity) je možné zachrániť biotopy (miesta výskytu) hlucháňa“. Ťažba dreva, tak ako sa robí v súčasnosti, je práve hlavným dôvodom, prečo hlucháň vymiera. Keby bol tento falošný mýtus pravdivý, tak by sme mali všade plno hlucháňov, lebo skoro všade sú holoruby alebo veľké holiny po ťažbe kalamitného dreva. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Tvrdenia o tom, že premnoženie lykožrúta ničí biotop hlucháňa takisto nie sú vedecky podložené. Je to skôr tvrdenie, bez racionálneho základu, ktoré sa účelovo používa v marketingovej kampani proti ochrane prírody. Lykožrút, smrek a hlucháň sú súčasťou jedného lesného ekosystému po milióny rokov. Lykožrút sa v lesoch pravidelne premnožoval a hlucháne žili v lesoch pokojne ďalej. Úbytok začal až vtedy, keď sa lesoch začalo ťažiť drevo holorubmi, používať jedovaté insekticídy a poľovať.

 Problematikou hlucháňa na plochách po premnožení lykožrúta a ponechaných bez zásahu sa intenzívne zaoberali v Národnom parku Bavorský Les. Viacročný intenzívny výskum potvrdil, že po premnožení lykožrúta začala narastať aj populácia hlucháňa. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Hlucháň si môže spestriť svoju potravu rôznymi štádiami lykožrútov. V zime, keď sú jeho potravné zdroje limitované, môže nájsť lykožrútov v kôre, ktorá opadáva zo stromov, ktoré obsadil lykožrút. Navyše, vývraty a popadané odumreté stromy chránia hlucháňa pred predátormi ale aj pred pytliakmi (hlavne pred pánskymi). 

Viac o falošných mýtoch:

On-line zoznam falošných mýtov o tatranských lesoch. (14/11/06).

Letecké postreky lesov insekticídmi v roku 2005:  

V roku 2005 sa v Nízkych Tatrách začali vo veľkom používať vedecky neoverené letecké postreky jedovatými insekticídmi. Akékoľvek použitie insekticídov je vo všetkých lesoch, vo väčšine vyspelých štátov zakázané. V Nízkych Tatrách však postrekovali v národnom parku, na území chránenom v navrhovanej sieti NATURA 2000, na biotopoch kriticky ohrozeného hlucháňa. Navyše na mnohých miestach ich použitie nemalo ani len teoretický zmysel. Zástancovia leteckých postrekov zdôvodňovali ich použite bojom proti podkôrnemu hmyzu. Na väčšine lokalít však nijaký podkôrny hmyz (lykožrút) nebol, alebo lokality neboli ohrozené jeho možným premnožením.  

Protipožiarne pásy v roku 2006: 

Právne predpisy o protipožiarnej ochranne umožnili ďalšiu likvidáciu biotopov v roku 2006. Ochrane prírody sa podarilo v roku 2005 zachrániť mnohé cenné komplexy lesa tým, že tam neumožnili stavbu lesných ciest. Nové protipožiarne predpisy doslova prikázali lesohospodárom budovať protipožiarne pásy. Na mnohých miestach potom lesohospodári vybuldozerovali protipožiarne pásy, ktoré boli v podstate pololegálne lesné cesty (nelegálne stavby ?) a následne tam vyťažili všetko drevo, a tým zničili ďalšie komplexy prirodzených, dovtedy nedotknutých lesov, v ktorých žil hlucháň.  

Boj s lykožrútom v roku 2006: 

Poslednú ranu vetrom zasiahnutým útočiskám hlucháňa dali opatrenia proti premnoženiu podkôrneho hmyzu. Na časť vývratov a zlomov ktoré sa podarilo zachrániť pred ťažbou dreva v roku 2005, v roku 2006 naletel lykožrút smrekový. 

Lesné úrady však prikázali vyťažiť všetko drevo, bez ohľadu na skutočný stav a fakt, že to bolo v rozpore s právoplatnými rozhodnutiami orgánov štátnej správy životného prostredia. V súčasnosti je už skoro všetko drevo v oblasti vyťažené. 

Výsledok ničenia posledných útočísk hlucháňa:

V období rokov 2005 a 2006 bolo v len v Nízkych Tatrách úplne zničených ťažbou dreva 350 až 500 ha biotopov hlucháňa. Ďalšie stovky hektárov boli vážne poškodené. Došlo k vážnemu poškodeniu biotopov fragmentaciou (rozkúskovaním) a výstavbou nových lesných ciest a protipožiarnych pásov. Cesty a pásy ďalej uľahčili prístup do lesa pre pytliakov a nelegálnych panských poľovníkov. Ďalej zlepšíli prístup pre zberačov lesných plodov, ktorých nájazdy nielen plašia, ale aj likvidujú zdroje potravy. Na spracovaných plochách bude mnoho rokov intenzívne vyrušovanie aj „vďaka“ následným lesníckym prácam – uhadzovanie haluziny, zalesňovanie, ochrana kultúr, ...). 

Celkovo bolo zničených asi 10 % biotopov hlucháňa v Nízkych Tatrách. Pravdepodobný úbytok hlucháňa bude okolo 20 %. Okrem likvidácie biotopov sa na tom podpíše aj ich fragmentácia, degradácia, kontaminácia prostredia pesticídmi a tiež enormný nárast vyrušovania.  

 Slovensko je pravdepodobne jedinou krajinou v Európe, kde sa vo veľkom ničia biotopy hlucháňa. Na lokalitách, kde je vo Francúzku, Nemecku, alebo v Poľsku absolútny zákaz vstupu, a hlucháne nemožno vyrušovať ani výskumom, na Slovensku ťažia drevo harvestrory a lesy sa letecky postrekujú jedovatými pesticídmi.  

Vyšetrovanie likvidácie biotopov:

Slovenská republika sa pred vstupom do EU zaviazala o ochrane biotopov v rámci dohody NATURA 2000. Likvidácia biotopov je vážnym porušením dohody. EU vyjadrila v tejto veci znepokojenie. Likvidácia biotopov sa v súčasnosti vyšetruje.Vyšetruje sa aj na národnej úrovni, bolo podaných veľa podnetov na SIŽP, prokuratúry, úrad justičnej a kriminálnej polície.  

Príčiny: 

Hlavnou príčinou likvidácie biotopov hlucháňa je rozporuplnosť zákonov. Zákony o ochranne prírody, o lese a protipožiarne zákony si mnohokrát navzájom odporujú. Ľudia z každého rezortu si uprednostňujú svoj zákon. 

Dosť závažný je aj fakt, že lesy v chránených územiach spravujú organizácie lesného hospodárstva, ktoré sú ekonomicky závislé na zisku z ťažby dreva. Navyše, mnohí ľudia z lesníckej prevádzky žijú v zajatí falošných mýtov o lese. Po kalamite v roku 2004 preferovali opatrenia ktoré boli v silnom rozpore zo záujmami ochrany prírody. 

Rozporuplnosť zákonov spôsobila rast napätia medzi lesníckou prevádzkou a ochranou prírody. Udalosti po kalamite 2006 toto napätie ešte viac vystupňovali. Zo strany lesníckej prevádzky vidieť neochotu „ustúpiť“ pred ochranármi, v neschopnosť zmeniť zaužívané postupy, a často to robia vyslovene natruc.

V mnohých prípadoch bolo možné nájsť vzájomne výhodné alebo kompromisné riešenie. V zásade sa však v Nízkych Tatrách uplatňovali len riešenia v silnom rozpore so záujmami ochrany prírody. Letecké postreky insekticídmi boli úplne zbytočné aj z hľadiska boja proti podkôrnemu hmyzu, alebo skôr pomohli rastu jeho populácie. Takisto časti lokalít, kde nebol nálet lykožrúta, nebolo nutné spracovať alebo ich bolo možné asanovať a drevo nechať v lese.  

Možné riešenie:

Jediné riešenie spočíva v odstránení rozporov v zákonoch. V chránených územiach by mal mať prirodzene prednosť zákon o ochrane prírody (teoreticky aj má, v Národnom parku je podľa § 19 zákona ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti). Zákon ochrane prírody by však mal riešiť zodpovednosť za opatrenia, možné dopady a mal by byť ohľaduplný k vlastníkom lesa. 

Podobne ako vo Vysokých Tatrách, je aj v ostatných chránených územiach potrebné prijať zonáciu a súvisiace právne predpisy. Vzhľadom na existujúce problémy, by mala prejsť aj správa lesov v chránených územiach pod rezort životného prostredia. 

Záver: 

Pokiaľ sa tento vážny problém nebude riešiť môže dôjsť vážnemu ohrozeniu existencie hlucháňov na Slovensku. Podľa scenárov klimatických zmien, môžeme očakávať budúcnosti ďalšie silne víchrice. Prístup lesníckej prevádzky ku spracovaniu vetrovej kalamity, hlavne v Nízkych Tatrach, by spösobil ďalšiu, a potom ďalšiu likvidáciu biotopov ohrozeného hlucháňa ťažbou dreva a leteckými postrekmi jedovatými insekticídmi.  

Rastislav Jakuš

Rastislav Jakuš

Bloger 
  • Počet článkov:  61
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som lesný inžinier. 1) Mal som možnosť študovať kalamity a metódy ochrany lesa v Tatrách, na Poľane, na severnom Slovensku, vo viacerých európskych štátoch (Čechy, Nemecko, Poľsko, Francúzko, Švédsko, Fínsko), v USA, v Rusku a v Číne (Tibet). Ako špecialista na problematiku smrekových ekosystémov, hľadám rovnováhu medzi ochranou prírody a racionálnym obhospodarovaním lesov. Som za to, aby sa v prírodných rezerváciách neťažilo drevo, ani keď sa tam premnoží lykožrút. Na druhej strane podporujem prírode blízke obhospodarovanie a racionálne opatrenia proti lykožrútom v hospodárskych lesoch. Myslím že ochrana prírody, vrátane bezzásahovosti v prírodných rezerváciách, a racionálne obhospodarovanie lesov sa navzájom nevylučujú. Snažím sa nájť to čo je spoločné medzi ochrancami prírody a lesníkmi. Nie vzdy sa mi to darí. 2) Na svojich cestách za lykožrútmi som mal mnoho zážitkov mimo hraníc klasickej vedy. Zoznam autorových rubrík:  Veda versus falošné mýtyŠirsie súvislostiRecesia +/-Čaro prírodySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu