Hospodárske smrečiny môže zachrániť ťažba aktívnych chrobačiarov.

Autor: Rastislav Jakuš | 14.10.2008 o 10:25 | Karma článku: 6,35 | Prečítané:  2119x

Podľa môjho názoru došlo na Slovensku k zlyhaniu systému ochrany lesa v smrečinách. Výskyt suchých smrekov v prírodných rezerváciách je zákonitý jav, ktorému sa nedá vyhnúť. Pod suchými smrekmi sa prirodzene zmladzuje mladý les. Rozsiahly výskyt suchých smrekov v hospodárskych lesoch, zvlášť na Kysuciach, Orave a Spiši je jav, ku ktorému by pri riadnom fungovaní systému ochrany lesa nemalo dôjsť. V lesoch mimo prírodných rezervácií a neprístupných horských oblastí, sa spravidla ťaží drevo, ako dôležitá surovina. Ak sa lykožrútom napadnutý strom nevyťaží včas, drevo sa začne postupne znehodnocovať. Navyše, lykožrúty ktorý sa namnožia na jednom strome môžu napadnúť až 5 ďalších stromov.

Ked sa tažia stromy s hnedou korunou alebo bez ihlicia, je už obycajne neskoro. Vacšina vyliahnutých lykožrútov už odletela. V okolí možu napadnút až 5 dalších stromov.Ked sa tažia stromy s hnedou korunou alebo bez ihlicia, je už obycajne neskoro. Vacšina vyliahnutých lykožrútov už odletela. V okolí možu napadnút až 5 dalších stromov.

 

 

Rezervácie a ich okolie.

 

              Lykožrúta možno udržať (izolovať) v prírodných rezerváciách vtedy, keď  sa v ich okolí, v pásme širokom 500 až 1500 m robia intenzívne zásahy ochrany lesa. V tomto pásme je potrebné vyhľadávať stromy v ktorých sa nachádza lykožrút. Tieto stromy treba včas vyťažiť a odviesť alebo asanovať na mieste. Tlak lykožrúta na okolie rezervácií môžu znížiť bariéry feromónových lapačov. V tomto nárazníkovom pásme je treba urobiť oveľa intenzívnejšie zásahy ako v lesoch v ktorých sa obyčajne hospodári. V prípade, že sa tam robia opatrenia v intenzite ktorá by bola dostačujúca v hospodárskych lesoch, obyčajne nepostačujú.

            K vytvoreniu týchto nárazníkových pásiem nedošlo v takom rozsahu, ako bolo potrebné. Neboli na to zákonné možnosti a pravdepodobne ani finančné zdroje. To má za následok, že lykožrút sa šíri aj do ich okolia. V mnohých prípadoch (napr. Fabova hoľa) je už väčšina populácie lykožrúta mimo prísnych stupňov ochrany prírody. Prípadné zásahy v rezerváciách by už nemohli nič ovplyvniť. Došlo by však likvidácii vzácnych území ťažbou dreva.

 

Ochranné lesy

 

Lykožrút je premnožený aj v ochranných lesoch v nižších stupňoch ochrany prírody v neprístupných horských oblastiach. V tomto prípade je možné urobiť celý rad opatrení od podpory a namnoženia lokálnych hubových chorôb lykožrúta až  po ťažbu, asanáciu napadnutých stromov a ponechanie asanovaných stromov v porastoch. Použitie feromónových lapačov v takýchto lesoch by mala byť samozrejmosť.

            Problémom ochranných lesov ale aj nárazníkových pásiem rezervácii je to, že v súčasnosti chýba snaha po hľadaní riešenia problému na vedeckej báze. Buď sa používajú extrémne prevádzkové riešenia ako je výstavba ciest, bežná ťažba a odvoz dreva a letecké veľkoplošné postreky insekticídmi, alebo sa územie ponecháva bez zásahu. Výsledok je šírenie sa lykožrúta. Keď sa používajú len názory časti praktikov, vratane rezortného výskumu, a ingnorujú sa všeobecne známe fakty o ktorých vedci, ktorí sa na danú problematiku špecializujú hovoria (myslim tým všetkych vedcov na celom svete ktorí sa dlhodobo a intenzívne zaoberajú výskumom lykožŕuta - nikto z nich by napríklad nepodporil letecké postreky lesov pesticidmi proti lykožútovi), zákonite dochádza ku kolapsu smrečín.  V prípade, že by došlo k spojeniu vedy a praxe, štát by to financoval, premnoženie by sa dalo zastaviť. Existujú pozitívne príklady zo Slovenska z nedávnej minulosti (T. Javorina, Spišská Nová Ves). Spojenie vedy a praxe sa upešne používa na mnohých miestach v zahraničí a je funkčné. Prečo sa od toho na Slovensku upustilo ?

 

Hospodárske lesy.

 

Podstatná až výrazne väčšia časť lykožrútom napadnutých stromov sa nachádza v lesoch v ktorých nie sú nijaké obmedzenia zo strany ochrany prírody alebo terénu. Ide hlavne o lesy v oblasti Kysúc, Oravy a Spiša, ale aj v Slovenskom Rudohorí. Práve na týchto oblastiach došlo k zlyhaniu systému ochrany lesa. Vetrové kalamity tu boli na mnohých miestach spracované neskoro. Veľká časť tohto územia je postihnutá chronickým odumieraním smrečín na nepôvodných stanoviskách. Objem dreva napadnutého lykožrútom je taký veľký, že ho lesníci kapacitne nestíhajú včas spracovávať. Podobné problémy sú na celej severnej pologuli. Z tohoto problému však nemožno viniť len lesníkov. Je to dôsledok zmeny klímy. To že sa pestovali smreky tam kde nepatria, je aj dôsledok spoločenskej objednávky.

Na trhu je prebytok dreva po vetrových kalaminách a premnoženiach podkôrneho hmyzu. To spôsobilo pád cien dreva. Včasné spracovávanie stromov, v ktorých sa nachádzajú lykožrúty nie je ekonomicky efektívne. Keď sa však stromy napadnuté lykožrútom nespracujú včas, o rok môže ich množstvo stúpnuť až 5 x.

            Nemožno ignorovať ani vplyv bezzásahového režimu na dianie v hospodárskych lesoch. Vzhľadom na zlyhávanie opatrní v nárazníkových pásmach, v niektorých prípadoch došlo k šíreniu lykožrúta z prírodných rezervácií do okolitých lesov (TANAP, Fabova hoľa). Objem dreva z blízkosti rezervácií tiež prispel k prebytku dreva na trhu.

 

Ťažba aktívnych chrobačiarov

 

Kľúčovým opatrením na zastavenie premnoženia lykožrúta v hospodárskych lesoch je ťažba aktívnych chrobačiarov. To je stromov, v ktorých sa nachádzajú vajíčka, larvy, kukly a dospelce lykožrúta. Ostatné metódy sú len pomocné (feromóny, entomopatogeny, lapáky).

            Vzhľadom k pádu cien dreva by mal štát podporovať hlavne toto kľúčové opatrenie. Jedna z možností by bolo priamo dotovať vyhľadávanie ťažbu a asanáciu aktívnych chrobačiarov. Prípadne štát by mohol nakupovať takéto drevo od nestatných vlastníkov, ale aj od štátnych lesov.

            Ostatné opatrenia nedokážu dnešnú situácii zvrátiť. Letecké postreky chemikáliami môžu podporiť ďalšie premnoženie lykožrúta.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Nemecký tím zachránil najmenej pravdepodobný darca. Diktátor

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.


Už ste čítali?