reklama

Ako obnoviť zdravie našim lesom ?

Jedným z kľúčových činiteľov, ktoré ovplyvňujú život v lese sú narušenia (disturbancie). Sú to víchrice, požiare, povodne, premnoženia hmyzu, sucho a iné prírodné alebo umelé javy ktoré spôsobujú často náhle zmeny. Sú spojené hlavne s odumretím dospelých porastov drevín a sú zákonitou súčasťou vývoja lesa. Les  po narušení (disturbancii) prekonáva podstatné, často predvídateľné  zmeny vo vnútornej štruktúre, vzťahoch medzi jeho zložkami a v tom čo sa medzi nimi deje. Prírodné narušenia (disturbancie) spúšťajú mechanizmy prirodzeného vývoja lesa (sukcesiu), ktoré obnovujú rovnováhu v prírode, dobrý zdravotný stav lesa a prirodzený stav krajiny. Naproti tomu narušenia, na ktoré nie sú lesy dlhodobo prispôsobené majú väčšinou opačné účinky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)
Obrázok blogu

Život v lese je dlhodobo prispôsobený na určitý prirodzený charakter narušení ( disturbačný režim). Typické neprirodzené (antropogénne a antropogenické) narušenia sú ťažba dreva, a škodlivé látky zo znečisteného ovzdušia (imisie). Lesy nie sú prispôsobené na takéto neprirodzené narušenia, ktoré pre ne predstavujú novú záťaž. Život v lese je založený na kolobehu látok, živín a energie medzi stromami a pôdou. Ťažba dreva a konárov ale aj vyhrabávanie odpadnutých listov a malých konárikov predstavujú jeden z najvážnejších zásahov do života v lese. Násobením pôsobenia neprirodzených narušení môže dojsť k vzniku reťazových porúch v živote lesa a k dlhodobému zhoršovaniu jeho zdravotného stavu. Za ďalšie neprirodzené narušenia možno považovať odstraňovanie stromov ktoré ozdravujú pôdu - prípravných drevín (breza, jarabina), umelé zalesňovanie, zvlášť nepôvodnými drevinami a používanie jedovatých látok (pesticídov). Zástancovia používania jedovatých chemikálií v lese (pesticídov) sa snažia bojovať proti prírode a jej prirodzeným liečivým mechanizmom. Práve používaním jedovatých látok v lese sa však ešte viac znásobujú účinky znečisteného ovzdušia a ťažby dreva, a lesy odumierajú viac a viac. Takže sa to rieši ďalším a väčším používaním týchto jedovatých chemikálií. Dochádza k vzniku ničivej špirály. Každé ďalšie otočenie na špirále znamená viac a viac chémie a ničenia života v lese. Výsledkom sú čoraz viac odumierajúce lesy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Ľudia, ktorý chcú hospodáriť v lese by radi dosiahli stav, keď jediným narušením v lese bude len ťažba dreva. Dá sa to dosiahnuť prirodzeným spôsobom?

   

ZÁKLADNÉ POZNATKY O KOLOBEHU ŽIVOTA V LESE.

Vývoj prírodných horských lesov prebieha v dvoch súvisiacich kolobehoch (cykloch).

Počas malého vývojového kolobehu (cyklu) sa opakovane striedajú 3 základné vývojové štádiá. To je štádium dorastania, zrelosti (optima) a rozpadu. V štádiu rozpadu postupne odumierajú jednotlivé stromy alebo skupinky stromov. V štádiu dorastania sa vo vzniknutých medzerách prirodzené obnovujú a dorastajú mladé stromčeky. V štádiu zrelosti stromy dospievajú. Druhové zloženie lesa sa pri tom nemení.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri veľkom vývojovom kolobehu (cykle) dochádza k opakovaným zmenám drevinového zloženia, ktoré prebiehajú v lesoch po veľkoplošnom odumieraní úrovňových stromov z vnútorných príčin, alebo následkom vonkajších prírodných činiteľov, akými sú vietor alebo hmyz. Tento kolobeh je typický pre prirodzené ihličnaté lesy. Po odumretí drevín záverečného lesa (smrek, pripadne aj buk a jedľa) ktoré môžu žiť aj niekoľko 100 rokov, sa prechodne uplatňujú prípravné dreviny (breza, jarabina, osika, ....) ktoré sa obvykle nedožívajú viac ako 100 rokov.

Jedným z kľúčových činiteľov, ktoré ovplyvňujú kolobeh života v lese sú narušenia (disturbancie). Sú spojené s odumretím jednotlivých stromov ale aj celých dospelých porastov drevín. Narušenia menšieho rozsahu spúšťajú obnovu (ozdravenie) predovšetkým drevinovej zložky lesa (malý kolobeh). Narušenia, od určitej veľkosti spúšťajú veľký vývojový kolobeh. Prípravné dreviny (breza, osika) pripravujú podmienky pre dreviny prechodného a záverečného lesa (napríklad smrek, buk, jedla, ...). Vytvárajú vhodné prostredie, vrátane chemických vlastností pôdy, pre obnovu a rast drevín záverečného lesa. Obnovujú úrodnosť pôdy. Ide o prirodzený vývoj lesných spoločenstiev (sukcesiu).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Dôležitá je aj úloha mŕtveho dreva, ktoré ovplyvňuje obnovu (ozdravenie) lesa niekoľkými spôsobmi. Vývraty, zlomy a stojace sucháre sú miesta kde sa sústreďuje rodiaci sa život lesa. Poskytujú ochranu rôznym organizmom ako napríklad, baktériám viažucim dusík, bezstavovcom, malým cicavcom, vtákom, mladým stromčekom ale aj hubám, ktoré sú dôležité pre zdravý život lesnej pôdy a stromov.

Ležiace kmene zadržiavajú vodu, zabraňujú zmývaniu pôdy a lavínam. Mŕtve drevo je dôležité aj pre tvorbu zdravej pôdy. Smrek sa v horských smrekových lesoch na určitých stanoviskách prirodzene obnovuje takmer výlučne len na mŕtvom dreve.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môžeme hovoriť o tom, že prirodzené narušenia spúšťajú liečivé mechanizmy prirodzeného vývoja lesných spoločenstiev (sukcesiu).

Prirodzené narušenia (napríklad: vietor, hmyz, požiare) sa vyskytujú v prirodzených lesoch ale aj v umelo založených smrečinách. Samotný výskyt prirodzeného narušenia (disturbancie) nemá priamy vzťah ku úrovni prirodzenej rovnováhy života v lese. Prirodzene narušenia sú súčasťou kolobehu života v zdravom lese. Rozdiel medzi úrovňou prirodzenej rovnováhy v lese je v hlavne kvalite nasledujúcej generácie.

  

NARUŠENIA (DISTURBANCIE) V RELATÍVNE ZACHOVALÝCH PRIRODZENÝCH SMREKOVÝCH LESOCH.  

V relatívne zachovalých pôvodných smrekových lesoch, málo ovplyvnených lesným hospodárstvom, prebieha výmena generácií lesa spravidla spoločným účinkom vetra a podkôrneho hmyzu. V zachovalejších lesoch je rozsah narušení obmedzený. K utlmeniu premnoženia podkôrneho hmyzu dochádza spravidla pred odumretím väčšiny dospelých smrekov na danej lokalite. V relatívne prirodzených lesoch, ktoré boli vo väčšej miere vystavené neprirodzeným narušeniam (antropogénnym a antropogenickým disturbanciam) môže dôjsť k odumretiu väčšiny dospelých smrekov na danej lokalite. Rozsah narušenia je obmedzený tým, ako ďaleko zaletí podkôrny hmyz.

 V prípade, že sa vylúčia lesohospodárske zásahy, dochádza k spontánnej prirodzenej obnove lesa. Nezávisle od úrovne následných lesohospodárskych zásahov sú stromy z prirodzenej obnovy zelené a vitálne.

NARUŠENIA (DISTURBANCIE) V LESOCH SILNO ZASIAHNUTÝCH ČINNOSŤOU ČLOVEKA.

V oblastiach kde boli pôvodne zmiešané lesy ale neskôr sa tam pestoval smrek po viacero generácií lesy odumierajú najviac. Príroda sa jednoducho snaží odstrániť to, čo tam nepatrí. Ťažba dreva a pestovanie neprirodzených smrekových lesov odčerpávajú živiny z pôdy. V pôde môže dôjsť k nahromadeniu jedovatých, biologicky aktívnych látok vylučovaných z rastlín a mikroorganizmov. Tieto látky sa uvoľňujú pri rozklade rastlín, alebo sú to splodiny rastlín ktoré nepriaznivo pôsobia tak na iné organizmy, ako aj vlastný druh. Únava pôdy sa prejavuje znížením rastu koreňov a hustoty vláskovitých korienkov, mohutnosti rastlín, ich asimilačnej plochy, a žltnutím ihlíc. V prípade novodobého odumierania smrečín je pôda obohacovaná výlučkami koreňov a asimilačných orgánov smreka, ktoré sú jedovaté pre samotný smrek. Tieto látky môžu byť využité, resp. z pôdy odstránené prostredníctvom výlučkov z iných, najmä prípravných drevín, čím dôjde k výraznému ozdraveniu pôdy.

Čím je viac život v lese zasiahnutý činnosťou človeka, ktorá je v rozpore s prírodou, tým väčší je celkový rozsah narušení (disturbancií), ktoré sa v danom lese vyskytujú. Okrem vetra a podkôrneho hmyzu sa na odumieraní lesa uplatňujú huby a choroby stromov. V krajných prípadoch nie je rozsah celkového narušenia obmedzený. Odumieranie spravidla dočasne zastane až po odumretí väčšiny dospelých smrekov v danej oblasti. Smrekové porasty odumierajú aj po prípadnom prechodnom utlmení premnoženia podkôrneho hmyzu. V závislosti od podmienok môže po narušení dochádzať k prirodzenému zmladeniu smreka, ale môžu sa vyskytnúť prípady keď sa po odumretí dospelého porastu nezmladzujú nijaké stromy. V prípade, že sa smrek nezmladí pod ochranou prípravných drevín môže dochádzať k žltnutiu už u semenáčikov z prirodzeného zmladenia.

  

PREDBEŽNÝ ZÁVER

Prirodzene sa vyvíjajúce sa lesy (bez ľudských zásahov) smerujú k obnove rovnováhy v prírode a ich dobrému zdravotnému stavu. Čím sú lesy viac narušené činnosťou človeka, ktorá je v rozpore s prírodou (ťažba dreva, umelé zalesňovanie, znečistené ovzdušie, jedovaté látky....), tým je v nich väčšia pravdepodobnosť výskytu veľkoplošných nasušení (kalamít). S mierou narušenia prírody súvisí aj odklon vývoja lesa od malého k veľkému vývojového kolobehu života v lesa. Na druhej strane aj v niektorých typoch prirodzeného lesa je veľký vývojový kolobeh bežným spôsobom obnovy lesa.

  

MOŽNÉ CESTY K TRVALE UDRŽATELNÉMU OBHOSPODAROVANIU LESOV.  

Lesy v prírodných rezerváciách sa vyvíjajú prirodzene bez ľudských zásahov v rámci kolobehu života. V prípade že v nich nebudeme zasahovať, o ich budúcnosť nemusíme mať obavy. V ostatných lesoch však zasahovať musíme. Drevo je dôležitá obnovitelná surovina.

Opísané zákonitosti možno využívať na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov. Úmerne k neprirodzeným narušeniam - záťaží, ktorú im spôsobuje súčasný spôsob obhospodarovania lesov, ale aj škodlivé látky v ovzduší a zmeny klímy, je nutné umožniť ich obnovu a ozdravenie. Veľký kolobeh života v lese a najmä prípravné dreviny pôsobia ako opravný prostriedok prírody. Keď umožníme rast prípravných drevín v lese a nebudeme ich predčasne odstraňovať, dôjde obnove a ozdraveniu lesov, v ktorých sa hospodári.

 Prírodné mechanizmy možno využiť aj na tlmenie rýchleho rozpadu odumierajúcich smrečín. Ľudia potrebujú vidieť aj dospelé zelené stromy. Účinky niektorých, pomerne krutých opravných mechanizmov prírody, ako je aj premnoženie podkôrneho hmyzu, ľudia dosť ťažko vnímajú. Môžeme cielene využiť látky, ktorými sa dorozumieva podkôrnym hmyz a použiť ich ako vábidlá. Nalákaný hmyz môžeme odchytiť do lapačov. Existujú aj v prírode vyskytujúce sa látky, ktoré odpudzujú lykožrútov od stromov. V každom lese sú huby, ktoré sa živia lykožrútmi. Tieto huby sa dajú tiež použiť. Všetky tieto spôsoby ochrany lesa sú odskúšané a pôsobia. Použitie jedovatých látok (pesticídov), ktoré ničia všetok život v lese a ohrozujú zdravie ľudí nie je vôbec nutné.

Trvale udržateľné obhospodarovanie lesov je možné len pri drevinovom zložení, ktoré najlepšie zodpovedá prírodným podmienkam. V prípade nepôvodných smrekových lesov to znamená ich premenu na listnaté alebo zmiešané porasty. Aj pri premene je potrebné využívať prípravné dreviny. Ich potreba vyplýva aj z toho, že buk a jedľa, lepšie odrastajú pri čiastočnom clonení, najmä na vzniknutých rozsiahlych holinách, čo je potrebné zabezpečiť prípravnými drevinami (breza bradavičnatá, topoľ osika, vŕba rakytová, jarabina vtáčia, baza červená, egreš obyčajný, lieska obyčajná, zemolez čierny), prostredníctvom ktorých sa ďalším vývojom spoločenstva zabezpečí nie len vhodná druhová štruktúra, ale aj vhodná veková a priestorová štruktúra.

Prírode blízke obhospodarovanie lesov je cesta, ktorou je možné zabezpečiť zdravé ale aj ekonomicky výnosné lesy pre nasledujúce generácie.  

(V článku sa pokúšam zrozumiteľným jazykom, bez cudzích slov, zhrnúť najnovšie poznatky modernej ekológie a ochrany lesa)  

Rastislav Jakuš

Rastislav Jakuš

Bloger 
  • Počet článkov:  61
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som lesný inžinier. 1) Mal som možnosť študovať kalamity a metódy ochrany lesa v Tatrách, na Poľane, na severnom Slovensku, vo viacerých európskych štátoch (Čechy, Nemecko, Poľsko, Francúzko, Švédsko, Fínsko), v USA, v Rusku a v Číne (Tibet). Ako špecialista na problematiku smrekových ekosystémov, hľadám rovnováhu medzi ochranou prírody a racionálnym obhospodarovaním lesov. Som za to, aby sa v prírodných rezerváciách neťažilo drevo, ani keď sa tam premnoží lykožrút. Na druhej strane podporujem prírode blízke obhospodarovanie a racionálne opatrenia proti lykožrútom v hospodárskych lesoch. Myslím že ochrana prírody, vrátane bezzásahovosti v prírodných rezerváciách, a racionálne obhospodarovanie lesov sa navzájom nevylučujú. Snažím sa nájť to čo je spoločné medzi ochrancami prírody a lesníkmi. Nie vzdy sa mi to darí. 2) Na svojich cestách za lykožrútmi som mal mnoho zážitkov mimo hraníc klasickej vedy. Zoznam autorových rubrík:  Veda versus falošné mýtyŠirsie súvislostiRecesia +/-Čaro prírodySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu