Vzhľadom na rôzne obmedzenia, bez zásahové zóny, rôzne spoločenské vplyvy a dopady, vznikajú na chránených územiach špecifické problémy v oblasti ochrany lesa. pokračovanie článku
Spôsob manažmentu chránených území v podmienkach strednej Európy je predmetom intenzívnych diskusií. Vzhľadom k polarizácii spoločnosti, v súvislosti s touto horúcou témou, sa hovorí obyčajne o dvoch spôsoboch manažmentu. pokračovanie článku
Bolo to v začiatkoch deväťdesiatych rokov. Práve som sa vrátil zo stáže v Nemecku, kde som sa zoznámil s postupmi v nemeckých národných parkoch, hlavne v Bavorskom lese. Kritizoval som kvalitu zásahov proti lykožrútovi v Tatrách. Zároveň som vypracoval projekt opatrení proti lykožrútovi v oblasti Spiša, ktorý fungoval. V oblasti Tatranskej Javoriny vrcholilo premnoženie lykožrúta. pokračovanie článku
Keď som sedel v kresle kina a díval som sa na film Avatar, súbežne s dejom filmu sa mi premietali zážitky z môjho života. pokračovanie článku
Aj keď ťažbovo/chemicky orientovaný lesníci hovoria o tom, že sa na Slovensku sa holoruby nepoužívajú mimo Záhoria, z môjho pohľadu (prírode blízke lesníctvo) je realita úplne iná. pokračovanie článku
Pred dvomi týždňami som sa zúčastnil konferencie Českej botanickej spoločnosti v Prahe. Okrem iného tam odznela aj prednáška lesníckeho ekológa, profesora Fantu, z univerzity v meste Wageningen. pokračovanie článku
Diskusia o osude našich, hlave smrekových, prírodných rezervácií je v plnom prúde. Na jednej strane sú vedci a ochrancovia prírody, ktorí bojujú za ich záchranu. Na druhej stane sú ľudia, ktorým ponechanie rezervácii na samovývoj spôsobuje problémy. Je to dosť široká problematika, a plánujem sa jej venovať v niektorom z nasledujúcich blogov. V tomto texte by som rad čitateľov upozornil na nezávislý zdroj, ktorý sa kvalitne venuje tejto problematike v Českej republike. pokračovanie článku
Na základe súčasných poznatkov vedy a praxe je možné navrhnúť účinný systém opatrení ekologických metód ochrany lesa, ktorými je možne ďalej utlmiť premnoženie lykožrúta bez negatívnych dopadov na zdravie obyvateľstva, kvalitu pitnej vody a s minimálnym dopadom na biodiverzitu. pokračovanie článku
Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá. Zatiaľ nie sú zverejnené údaje o počte stromov ktoré odumreli tento rok. Na rôznych miestach je aj rôzna situácia. pokračovanie článku
- Jakub Hruška, Česká geologická služba: Emise síry a dusíku vrcholily ve střední Evropě v 80. letech 20. století a jejich následky značně poškodily horské lesy. Právě příkladem takto poškozených lesů jsou Krkonoše. Emise síry působí na horské lesy dvěma mechanismy: pokračovanie článku
Minulý týždeň som sa zúčastnil seminára o ekologickom lesníctve v českých chránených územiach (Management lesů v národných parcích ČR, Špindlerův Mlýn - 9. -11.10. 2008). Ľudia z rezortu životného prostredia a vedci hovorili o tom ako zabezpečiť plnenie medzinárodných kritérií pre kategóriu národný park (IUCN). pokračovanie článku
Podľa môjho názoru došlo na Slovensku k zlyhaniu systému ochrany lesa v smrečinách. Výskyt suchých smrekov v prírodných rezerváciách je zákonitý jav, ktorému sa nedá vyhnúť. Pod suchými smrekmi sa prirodzene zmladzuje mladý les. Rozsiahly výskyt suchých smrekov v hospodárskych lesoch, zvlášť na Kysuciach, Orave a Spiši je jav, ku ktorému by pri riadnom fungovaní systému ochrany lesa nemalo dôjsť. V lesoch mimo prírodných rezervácií a neprístupných horských oblastí, sa spravidla ťaží drevo, ako dôležitá surovina. Ak sa lykožrútom napadnutý strom nevyťaží včas, drevo sa začne postupne znehodnocovať. Navyše, lykožrúty ktorý sa namnožia na jednom strome môžu napadnúť až 5 ďalších stromov. pokračovanie článku
Dostal sa mi do rúk preklad zaujímavého článku o lykožrútovi. Myslím, že stojí za to aby si ho prečítali aj ostatní. Autor tohto článku, profesor Dr. Wolfgang Sanders, skúma správanie a ekológiu hmyzu na Inštitúte pre lesnú zoológiu Univerzity v Göttingene a už 10 rokov sa špecializuje na lykožrúta. Na základe poznatkov z výskumnej práce v skúmanej oblasti v okolí Quitschenbergu v pohorí Harz, ktorú zriadil za podpory dolnosaskej Krajinskej lesnej správy, dospel k nanajvýš diferencovaným poznatkom o úlohe tohto obávaného lesného hmyzu. pokračovanie článku
Blíži sa deň keď teplota stúpne na toľko, že lykožrút začne pokračovať v svojej práci, ktorú vykonáva po milióny rokov. Uvoľňuje miesto pre novú generáciu lesa. V prírodných rezerváciách to vedci chápu ako prirodzený proces, ako súčasť kolobehu života. V hospodárskych lesoch však jeho práca spôsobuje vážne problémy. Narúša vyše dvojstoročnú snahu lesníkov o trvalo udržateľný a zároveň ekonomicky výnosný les. pokračovanie článku
Keď sa v zime vyberiem na túru po hrebeni Nízkych Tatier a nie je inverzia, s hmlou ktorá pokrýva nižšie polohy, vidím ako sa mi pred očami strácajú lesy môjho detstva. Každým rokom sa vyťažené pásy viac a viac zahryzávajú do bývalých pralesov. Vyzerá to akoby na východ od Čertovice už nemalo ostať nič. Tie pásy v období, keď sa ešte len začínali objavovať, a odumierajúce stromy boli jedným z dôvodov prečo som išiel študovať lesníctvo. Chcel som to pochopiť. pokračovanie článku
Cítim sa aj lesník aj ochranca prírody. Mam však bližšie k filozofii uplatňovanej v poľských, nemeckých, francúzskych a švajčiarskych lesoch, ako k postupom, ktoré sa v súčasnosti používajú na Slovensku. Autora článku "Hon na čarodejnice si vážim", k textu mám však dosť vážne výhrady. pokračovanie článku
Tatry sú oddávna posvätnými horami Slovákov. Sú prvým obrazom slovenskej hymny a sú aj súčasťou štátneho znaku Slovenskej krajiny – Slovenskej republiky. Tatry od nepamäti uctievali naši predkovia a nie náhodou ich takto ospievalo aj pokolenie Štúrovcov, ktorým sa aj s pomocou sily týchto hôr podarilo duchovno-národne obrodiť slovenskú krajinu a takto zachovať jazyk, samosprávu a krajinu pre ďalšie pokolenia, a teda aj pre nás.Tatry – ten nie až tak mohutný, ale na správnom mieste stojaci karpatský oblúk sa podieľali priamo na vzniku a záchrane slovenského národa. Mnoho dobyvateľských nájazdníkov sa v priebehu tisícročí zastavilo v slovenskom strede Európy práve chvála Tatrám. Karpatské hory po celé veky poskytovali v dobách ohrozenia útočisko našim predkom. Z viacerých dôvodov ich vedomejší a vnímavejší Slováci považujú za svoje posvätné hory, za svoje hory priam materské. Vyzývame všetkých obyvateľov slovenskej krajiny a zvlášť tých, ktorým je prepožičaná moc národa a sú za krajinu najviac zodpovední: pokračovanie článku
Januárová vetrová smršť v polámala alebo vyvrátila 687 000 m3 smrekov v NP Šumava. Necelá desatina leží v prvých zónach (jadrová zóna). Ministerstvo životného prostredia ČR spoločne so správou Šumavského národného parku rozhodlo o ďalšom postupe pri odstraňovaní následkov orkánu Kyrill. Polomy budú spracované (vyťažené) na 80 % národného parku. Zostávajúca pätina parku, hlavne horské smrečiny, budú ponechané na prirodzený vývoj. pokračovanie článku
Štúdia rezortných organizácii MŽP a MP o riešení problému Tichej a Kôprovej doliny uvažovala o 3 variantoch: ponechanie bez zásahu, ťažba dreva v celej doline a ťažba dreva na prístupných miestach. Posledný variant je v štúdii chápaný ako alternatíva. Moje odborné výhrady k štúdii som už opísal v jednom z predchádzajúcich blogov. V tomto blogu by som sa rad pokúsil hľadať nové alternatíve riešenie ktoré by bolo prijateľné aj pre lesníkov aj pre ochranárov. pokračovanie článku
V médiách sa tomu nevenovala väčšia pozornosť, ale práve vďaka úsiliu lesníkov sa podarilo načas spracovať skoro všetky vývraty a zlomy z novembra 2004, tam kde to nebolo v konflikte so záujmami ochrany prírody. Rýchle spracovanie kalamity podstatne znížilo veľkosť premnoženia lykožrúta v Tatrách. Zatiaľ to vyzerá tak, že oblasť od Kriváňa po Smokovce by mohla ostať bez výrazných prejavov lykožrúta. Minimálne v tejto oblasti by mohol byť konflikt medzi lesohospodarmi a ochranou prírody miernejší. Aj ja som bol sa rýchle spracovanie kalamity mimo prírodných rezervácií (navrhovanej zóny A). Porovnanie vývoja na miestach, kde vývraty a zlomy ostali v lese a na veľkej tatranskej holine po ťažbe dreva ukazuje na zložitosť situácie a paradoxy boja/neboja s lykožrútom. pokračovanie článku
Po návšteve ministrov pôdohospodárstva a životného prostredia v Tichej doline bola znovu otvorená otázka ťažby dreva v prísnych rezerváciách TANAPu. Je to paradoxné, ale pri súčastnom stave, by práve táto ťažba zvýšila množstvo stromov ktoré v budúcnosti napadne lykožrút. Navyše sa ťažbou dreva zlikvidujú mladé stromčeky, ktoré stihli vyrásť medzi ležiacim drevom. Zničí sa les, a v oblasti vzniknú lúky, ktoré bude možné zalesniť len s veľkými nákladmi, tak ako sa to stalo na plochách kde už ležiace stromy vyťažili. pokračovanie článku
Odkladaním riešenia problému TANAPu dochádza k neustálemu stupňovaniu konfliktov. Vôbec tu nejde o zlých lesníkov a dobrých ochranárov, alebo naopak. Mnohí ochranári sú zároveň aj lesníci. Nevyriešený kompetenčný spor o TANAP a nejasná legislatíva stavia ľudí, ktorý majú na starosti les, medzi dva mlynské kamene. Na jednej strane sú to predstavy o lese zo strany ochrany prírody a druhej strane sú tu zaužívané postupy v rezorte lesného hospodárstva. Obyčajní ľudia, dokonca kamaráti začínajú bojovať proti sebe, kompetentní však stále odkladajú riešenie. Trpia aj ľudia aj príroda. pokračovanie článku
Minulý týždeň začali ťažiť drevo na viacerých lokalitách v navrhovanej jadrovej zóne národného parku Nízke Tatry. Aj napriek tomu, že ide o lokality chránené Naturou 2000, v ktorých Krajský úrad životného prostredia neudelil povolenia na ťažbu, ťažbári sa pokúšajú obísť zákony a medzinárodné dohody Slovenska cez lesné úrady. pokračovanie článku
V médiách znovu začala ďalšia prestrelka medzi zástancami ťažby dreva v prírodných rezerváciách a ochrancami prírody. Hoci je lykožrút premnožený na viacerých lokalitách v Tatrách, vrátane tých, kde sa ťaží drevo, ťažbári sa zamerali na Tichú a Kôprovú dolinu, aj napriek tomu, že je to lokalita s najmenším rizikom šírenia sa lykožrúta. Keď ťažbárom vyjdú ich zámery, dôjde k ťažbovej devastácii jedného z posledných zachovalých lesných komplexov Tatrách a vážnemu poškodeniu jadra navrhovanej bezzásahovej zóny TANAPu. pokračovanie článku
Záver Mlynnej doliny pod Ďumbierom, je zatiaľ jeden z posledných zvyškov pôvodných lesov v Nízkych Tatrách. Je v navrhovanej jadrovej zóne NAPANTu. K ochrane tejto doliny sa Slovensko zaviazalo v rámci predvstupových dohovorov s EU (NATURA 2000). Táto oblasť má aj kultúrny význam. Je to kraj zviazaný s lyrizovanou prózou a "Nevestou hôľ" od Františka Švantnera. Napriek tomuto všetkému, ľudia ktorým nie je nič sväté, našli medzeru v zákonoch a začali ničiť aj tento nádherný kus Slovenska. pokračovanie článku
Od mala ma priťahovali hory. Venoval som sa turistike, lyžovaniu, neskôr skialpinizmu. Na mojich túrach po horách ma bolelo srdce, keď som videl, ako je z posledných zbytkov prírodných lesov ukrajované holorubmi. Videl som aj veľa odumierajúcich stromov. Návšteva Krkonôš s ich hektármi mŕtveho lesa mi dala dosť zabrať. Išiel som na lesnícku fakultu. pokračovanie článku
Tatry sú pre mnohých symbolom Slovenska. Pri bližšom pohľade na ne vidíme, že tam došlo ku viacerým krivdám na ľuďoch ktorí tam žijú. Krivdy sa reťazia a vzniká z toho gordický uzol neriešených problémov. Kalamita z novembra 2004 ukázala mnohé z nich. Mňa sa osobne dotýka neférový prístup štátu k neštátnym vlastníkom lesa. Myslel som, že kalamita dá aspoň impulz na začatie riešenia problémov. Vláda však v Tatrách zlyhala, problémy nevyriešila a ich riešenie čaká na výsledky volieb. Dnes ma zarazila ďalšia správa. Pripravuje sa tichá privatizácia zdrojov vody pre podtatranské obce. pokračovanie článku
Ľudia, ktorí presadzujú ťažbu dreva v srdci Tatier šíria falošné mýty o tom, že ochrana prírody je pre Slovákov niečo cudzie. Tvrdia, že myšlienky na prísnu ochranu prírody sa k nám šíria z Nemecka, z Ameriky a z iných krajín, z ktorých obyčajne nič dobré neprichádza. Tieto tvrdenia sú nepravdivé. Dávni obyvatelia Slovenska mali v úcte prírodu. Tatry boli vždy posvätné hory. Na Slovensku v minulosti existovali desiatky posvätných miest, kde sa neťažilo drevo. Do dnes nájdeme na mapách miesta ktoré sa volajú Háj, a Hájik a podobne. Slovenské slovo háj je blízke slovu hájiť, čo znamená chrániť. Práve extenzívna ťažba dreva a pestovanie smrekových monokultúr k nám prišli zo západu. Dnes si už potomkovia tých, čo drancovali lesy v západnej Európe uvedomujú dôležitosť ochrany prírody a prísne si chránia to čo im ešte ostalo. Spozdenie v prijímaní nových myšlienok zapríčinilo, že v Tatrách majú stále veľký vplyv ľudia, čo drancujú naše lesy a presadzujú ťažbu dreva v prírodných rezerváciách, hoci takéto spôsoby sú už z západnej Európe neprijateľné. Veľká časť klasickej slovenskej poézie a prózy je venovaná prírode. Dokonca jeden z najvýznamnejších slovenských básnikov Pavol Országh Hviezdoslav píše o negatívnych účinkoch ťažby dreva v horských lesoch a o lykožrútoch. pokračovanie článku
Som lesný inžinier. 1) Mal som možnosť študovať kalamity a metódy ochrany lesa v Tatrách, na Poľane, na severnom Slovensku, vo viacerých európskych štátoch (Čechy, Nemecko, Poľsko, Francúzko, Švédsko, Fínsko), v USA a Číne (Tibet). Ako špecialista na problematiku smrekových ekosystémov, hľadám rovnováhu medzi ochranou prírody a racionálnym obhospodarovaním lesov. Som za to, aby sa v prírodných rezerváciách neťažilo drevo, ani keď sa tam premnoží lykožrút. Na druhej strane podporujem prírode blízke obhospodarovanie a racionálne opatrenia proti lykožrútom v hospodárskych lesoch. Myslím že ochrana prírody, vrátane bezzásahovosti v prírodných rezerváciách, a racionálne obhospodarovanie lesov sa navzájom nevylučujú. Snažím sa nájť to čo je spoločné medzi ochrancami prírody a lesníkmi. Nie vzdy sa mi to darí. 2) Na svojich cestách za lykožŕutmi som mal mnoho zážitkov mimo hraníc klasickej vedy. Venujem sa aj duchovnému rastu, skialpinizmu, tajči, cchi-kungu a mnohému inému.
jakus7gmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
