reklama

Medializovaná Fabová hoľa - dopadová štúdia:

V médiách sa objavila nová kauza - NPR Fabova hoľa. Niektoré média o nej dosť jednostranne informujú. Názor ochrany prírody a vedy je dosť potláčaný alebo až ignorovaný. Mal som to šťastie (alebo smolu ?) že som vypracoval dopadovú štúdiu k rôznym prístupom k postupu na Fabovej holi. Textovú časť štúdie zverejňujem na mojom blogu. Je to odborná štúdia, nie krátky a stručný blog. Nasledujúci text je určený pre tých ktorý sa hlbšie zaujímajú o problematiku. Pozor je to naozaj nezáživné !!!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Štúdia o dopade rôznych variant prístupu ku vetrovej kalamite z novembra 2004 v PR Fabova hoľa

.

.

1. Úvod

Prírodná rezervácia Fabova hoľa bola vyhlásená výnosom Ministerstva kultúry SSR
z 30. júna 1988 č. 1160/1988-32 o štátnych prírodných rezerváciách. Zákonom NR SR
č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny bola ustanovená za národnú prírodnú rezerváciu s najvyšším stupňom ochrany. Vyhláškou MŽP SR č. 17/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú národné prírodné rezervácie a uverejňuje zoznam prírodných rezervácií sa zmenila
na prírodnú rezerváciu. Výnosom MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo 14. 7. 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu sa územie PR Fabova hoľa stalo súčasťou územia európskeho významu SKUEV0225 Muránska planina. Lesné porasty podľa tohto výnosu ostali v piatom, teda najvyššom stupni ochrany. Predmetom ochrany v rámci územia európskeho významu je biotop európskeho významu Ls9.1 smrekové lesy čučoriedkové (9410) a druhy európskeho významu medveď hnedý a vlk dravý.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V novembri 2004 sa ponad Fabovu hoľu prehnal orkán a nechal po sebe následky
na lesných porastoch v podobe vyvrátených stromov, zriedkavo aj zlomov. 

2. Prírodné pomery PR Fabova hoľa a okolia

2.1 Všeobecné

PR zaberá vrcholové časti masívu Fabovej hole okolo rovnomennej kóty (1439 m). Územie predstavuje jednu z krajinných dominánt Slovenského rudohoria . Po stránke klimatickej leží územie v oblasti chladnej horskej. Jedná sa horskú klímu studenú s malou inverziou teplôt.

 Rezervácia je tvorená komplexom smrekových lesov s pomiestnou prímesou jarabín, smrekovca opadavého a buka. Na území sa vyskytujú nasledovné skupiny lesných typov: Fagetum abietino-piceosum (Fap), Acereto-Piceetum (AcP), a Sorbeto-Picetum (SP).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Pred vyhlásením rezervácie, bolo územie len obmedzene lesnícky obhospodarované, nakoľko sa jedná o ochranné lesy v nadmorskej výške okolo 1400 m.

 Územie predstavuje cennú prírodovedeckú lokalitu s výskytom vzácnych lesných spoločenstiev, chránených druhov flóry i fauny. Z lesníckeho hľadiska sú pozoruhodné prirodzene rozvoľnené, prevažne hlboko zavetvené horské smrečiny prirodzeného charakteru dobre prispôsobené horským klimatickým podmienkam.

 Lokalita je zároveň prirodzeným biotopom chránených druhov živočíchov. Z nich
sa tu okrem iného vyskytujú: vtáky – Tetrao urogallus, Bonasa bonasia, Scolopax rusticola, Picoides tridactylus, Dryocopus martius, Colomba palambus, Aegolius funereus, Glaucidium passerinum, Nucifraga caryocatactes, Corvus corax, Garrulus glandarius, Erithacus rubecula, Phylloscopus collybita, Phylloscopus trochilus, Turdus torquatus, Troglodydes troglodydes, Prunella modularis, Regulus regulus, Parus cristatus, Parus montanus, Parus ater, Fringilla coelebs, Pyrrhula pyrrhula, Loxia curvirostra, Carduelis spinus,
plazy – Vipera berus, Lacerta vivipara a cicavce – Ursus arctos, Canis lupus.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2.2 Prirodzené procesy a ochrana lesa

Prirodzene rozvoľnené a prevažne hlboko zavetvené horské smrečiny sú prirodzene rezistentné voči pôsobeniu abiotických činiteľov (napr. vetra, snehu). K poškodzovaniu lesných porastov vetrom dochádza nad obnovnými prvkami s charakterom holorubov, ktoré sa používajú pod rezerváciou, nad lesnými cestami, alebo sa ďalej rozširujú staré kalamitné plochy.

 V porastoch sa prirodzene vyskytujú skupinky dospelých smrekov napadnutých podkôrnym hmyzom (Ips typographus L.), ktoré nemajú tendenciu k ďalšiemu rozširovaniu . Smreky, ktoré sú na južnej strane kmeňa hlboko zavetvené, sú prirodzene rezistentné voči náletu lykožrúta smrekového. Okrem niekoľkých mladých smrekových porastov, možno v rezervácii rozlíšiť relatívne viac rezistentné rozvoľnené smrečiny, so stromami zavetvenými až po zem, ktoré prirodzene zabraňujú potenciálnemu šíreniu sa ohnísk lykožrúta smrekového a relatívne menej rezistentné menej rozvoľnené porasty,
kde je rozširovanie ohnísk možné, aj keď vzhľadom na veľkú dĺžku korún sťažené.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 V porastoch nevidno vážnejšie poškodenie imisiami. Porasty majú typický vrcholový charakter.

3. Varianty prístupu ku kalamite

V štúdii uvažujeme s nasledovnými variantmi prístupu ku kalamite:

  

3.1 bez zásahu - štandardný prístup v prírodnej rezervácii (súčasný stav - návrh NP Muránska planina):

- kalamitná hmota v PR Fabova hoľa ostane nespracovaná.

- v okolí PR bude všetka kalamitná hmota načas spracovaná a na ochranu ohrozených porastových stien sa použijú bariéry feromónových lapačov.

3.2 spracovanie kalamitnej hmoty - štandardný prístup v hospodárskom lese. (návrh Lesov SR)

- sústredená kalamitná hmota v PR Fabova hoľa sa spracuje a odvezie z porastu, prípadne časť hmoty bude mechanicky asanovaná a ponechaná v porastoch.

- rozptýlená kalamitná hmota tienená porastom ostane nespracovaná (v podmienkach
PR Fabova hoľa na takúto hmotu nenalieta agresívny podkôrny hmyz).

- v okolí PR bude všetka kalamitná hmota načas spracovaná a na ochranu ohrozených porastových stien sa použijú bariéry feromónových lapačov.

3.3 chemická asanácia - neštandartný prístup. (extémny prístup - použitý v NAPANT-e mimo 5 stupňa ochrany prírody)

3.3.1 letecká aplikácia insekticídov

- sústredená kalamitná hmota v PR Fabova hoľa bude letecky asanovaná postrekom insekticídmi.

- rozptýlená kalamitná hmota tienená porastom ostane nespracovaná (v podmienkach
PR Fabova hoľa na takúto hmotu obyčajne nenalietava agresívny podkôrny hmyz) a ani ju nie je možné zasiahnuť postrekom.

- na zaistenie účinnosti postreku by bolo potrebné kalamitné plochy v roku 2006 asanovať 2× (mnohé vývraty majú dobré spojenie s pôdou, a je predpoklad, že pre podkôrny hmyz budú atraktívne aj v lete 2006).

- v okolí PR bude všetka kalamitná hmota načas spracovaná a na ochranu ohrozených porastových stien sa použijú bariéry feromónových lapačov.

3.3.2 pozemná aplikácia insekticídov

- insekticídy budú pozemne aplikované na prístupnú kalamitnú hmotu naletenú podkôrnym hmyzom.

- rozhodujúca časť kalamitnej hmoty je fyzicky neprístupná na aplikáciu tejto technológie.

3.3.3 kombinácia pozemnej a leteckej aplikácia insekticídov

- sústredená kalamitná hmota v PR Fabova hoľa bude letecky asanovaná postrekom insekticídmi, rozptýlená kalamitná hmota naletená podkôrnym hmyzom bude asanovaná pozemným postrekom insekticídmi.


4. Potenciálne dopady rôznych variantov prístupu ku kalamite

  

4.1 bez zásahu - štandardný prístup v prírodnej rezervácii

4.1.1 Vplyvy z pohľadu ochrany lesa a lesného hospodárstva

Pri ponechaní kalamitnej hmoty bez zásahu dôjde ku gradácii podkôrneho
hmyzu v PR.

V závislosti od intenzity gradácie možno očakávať rôznu intenzitu migrácie podkôrneho hmyzu do okolia PR a následné poškodzovanie porastov. Mimo PR je poškodzovanie porastov podkôrnym hmyzom z hospodárskeho hľadiska hodnotené ako negatívny jav, ktorý znižuje ekonomický výnos z lesa. Lesný hospodár ma zvýšené náklady na ochranné opatrenia ochrany lesa (bariéry feromónových lapačov, monitoring, asanácia) a má stratu na prírastku drevnej hmoty v porastoch, ktoré musí ťažiť predčasne a v určitých prípadoch aj ekonomicky menej výhodne (malá koncentrácia drevnej hmoty).

 Odumreté stromy v PR budú chrániť zostávajúce stromy pred poškodením vetrom. Následné poškodzovanie porastov vetrom bude zmiernené. 

4.1.2 Vplyv na ekosystémy a biodiverzitu

Gradácia podkôrneho hmyzu je prirodzený proces v smrekových ekosystémoch. Nedochádza k poškodzovaniu ekosystému. Skôr naopak, po gradácii podkôrneho hmyzu dochádza k prirodzenej obnove lesa.

4.1.3 Medzinárodné súvislosti

Takýto postup v prírodných rezerváciách je štandardný vo vyspelých krajinách EU. V biotope európskeho významu Ls9.1 smrekové lesy čučoriedkové (9410) vytvára podmienky pre zachovanie priaznivého stavu nasledujúcej generácie lesa.

4.2 spracovanie kalamitnej hmoty - štandardný prístup v hospodárskom lese.

4.2.1 Vplyvy z pohľadu ochrany lesa a lesného hospodárstva. 

Včasné a kvalitné spracovanie drevnej hmoty je štandartná a v praxi overená metóda ochrany lesa. Pri tomto postupe by nedošlo k vzniku gradácie podkôrneho hmyzu.

 Okraje kalamitnej plochy budú náchylné na poškodenie vetrom. Bude dochádzať
k ďalšiemu poškodzovaniu PR vetrom v porovnateľnej intenzite. (Problémy sa budú opakovať).

4.2.2 Vplyv na ekosystémy a biodiverzitu

Pre prirodzený vývoj lesných ekosystémov v PR je kriticky dôležité mŕtve drevo (moderové drevo). V podmienkach PR sa smrek prirodzene obnovuje skoro výlučne na mŕtvom dreve. Transformácia odumretých stromov na vhodný substrát pre prirodzené zmladenie trvá niekoľko desiatok rokov. Prípadné odstránenie mŕtveho alebo kalamitného dreva z porastov negatívne ovplyvní vývoj smrekových ekosystémov na niekoľko desiatok rokov.

Z PR Fabova hoľa bola v minulosti odstránená sústredená kalamitná hmota (porasty 132c, 134c). Vznikla holina ktorú bolo potrebné umele zalesňovať. Je dôležité upozorniť, že takéto zásahy výrazne antropicky ovplyvňujú prirodzený vývoj lesných ekosystémov a nie sú zlučiteľné s piatym stupňom ochrany prírody podľa národných a statusom prírodnej rezervácie podľa medzinárodných štandardov.

 Mŕtve drevo je tiež biotopom pre viaceré chránené živočíchy. Odstránením tohto materiálu by došlo k poškodeniu ich biotopov.

4.2.3 Medzinárodné dopady

 Vo vyspelých krajinách EU je tento postup štandardný v hospodárskych lesoch.
V prírodných rezerváciách je neprístupný, a je považovaný za hrubý zásah do chránených biotopov. Pri použití tohto postupu by došlo k poškodeniu biotopu, znemožneniu prirodzenej obnovy smreka a odstráneniu mŕtveho dreva a tým k znemožneniu vývoja následného porastu (biotopu) v priaznivom stave. Znamenalo by to porušenie článku 6 (2) smernice č. 92/43/EHS o biotopoch.

4.3 chemická asanácia - neštandartný prístup.

4.3.1 Letecká aplikácia insekticídov

4.3.1.1 Vplyvy z pohľadu ochrany lesa a lesného hospodárstva

Letecké postreky insekticídmi proti podkôrnemu hmyzu nie sú vedecky akceptovaná metóda ochrany lesa proti podkôrnemu hmyzu. Na Slovensku je umelo vytvorená atmosféra, že je to účinná a akceptovaná metóda. Tento názor je v rozpore so súčastnými vedeckými poznatkami o danej problematike.

Zástancovia postrekov uvádzajú, že v prípade kalamity v Osrblí, bola táto metóda úspešná. Toto tvrdenie je možno vyvrátiť. Porasty boli poškodené v lete. V postihnutej oblasti bola nízka populácia lykožrúta smrekového. Do začiatku rojenia lykožrúta v apríli/máji bola väčšina hmoty zaschnutá, a nevhodná pre nálet lykožrúta. Kalamitná hmota bola pomerne rýchlo spracovaná. Kalamita by nevznikla, ani keby nebol použitý postrek.


Priame účinky chemického postreku na podkôrny hmyz

Používané insekticídy zabijú lykožrúta smrekového, ktorý je väčšinu času ukrytý
v kôre, len keď s nej vyjde a poprechádza sa po nej. Bežne používané insekticídy usmrtia lykožrúta do 5 týždňov po postreku. Ich smrtiaci účinok na podkôrny hmyz je znižovaný dažďom a eliminovaný mrazom. Lykožrúty obyčajne neopúšťajú kmene naraz, ale postupne. Z toho dôvodu je potrebné postreky opakovať. V horských podmienkach dochádza k javu, že lykožrúty opúšťajú kmene až na jar nasledujúceho roku po nálete. Ak boli kmene postriekané v lete alebo na jeseň, postrek je neúčinný. Pri prudkom nástupe jari, sa môžu lykožrúty opúšťať kmene v období keď je v okolí sneh. Prípadne použitie insekticídov môže cez topiaci sa sneh kontaminovať vodné toky a spôsobiť úhyn rýb vo vodných tokoch. Vzhľadom k ťažkej predvídateľnosti termínu rojenia je problematické vhodné časovanie postreku.

Záver: Účinnosť postreku závisí od priebehu počasia. Je veľká pravdepodobnosť že postrek bude treba viac krát opakovať. Aj pri viacnásobnom opakovaní je celková priama účinnosť leteckej aplikácie relatívne malá.

Nepriame účinky na podkôrny hmyz

Postrekom sú postihovaný hlavne predátori a parazity lykožrúta. Postrek
pri nevhodnom načasovaní, môže paradoxne pomôcť vzniku premnoženia podkôrneho hmyzu. Rezíduá pesticídov môžu negatívne ovplyvniť predátorov a parazitov aj dlho po tom, ako prestanú účinkovať na podkôrny hmyz. (Longley, Jepson; 1996).

Záver: Postrek v oveľa väčšej miere usmrtí predátorov a parazitov podkôrneho hmyzu. Reziduálne účinky insekticídu môžu negatívivne ovplyvňovať parazitov a predátorov aj po skončení smrtiaceho účinku na podkôrny hmyz. Nepriame účinky postreku môžu paradoxne spôsobiť nárast populácie podkôrneho hmyzu.

Odumieranie lesa

 Okraje kalamitnej plochy budú náchylné na poškodenie vetrom. Bude dochádzať
k ďalšiemu poškodzovaniu PR vetrom v porovnateľnej intenzite. (Problémy sa budú opakovať).

4.3.1.2 Vplyv na ekosystémy a biodiverzitu

Pesticídy nepoškodzujú len tie živé organizmy, na ničenie ktorých boli vytvorené, ale aj iné a zároveň narúšajú komplexnú sieť biologických interakcií spájajúcich navzájom rastliny a živočíchy. Vzhľadom k prúdeniu vetra je v horských oblastiach veľká pravdepodobnosť kontaminácie rozsiahlych území pri použití pesticídov (Daly, Wania; 2005). Okrem vplyvu na bezstavovce, použitie pesticídov spôsobuje vysokú mortalitu vtákov (Rivera-Milan et al., 2004) a rýb (Calta, Ural; 2004).

 Pesticídy narušujú mikrobiálne procesy v pôde (Jones, Ananyeva; 2001) a negatívne ovplyvňujú aj zdravotný stav rastlín a ekologickú stabilitu celého ekosystému (Kevan et al. 1997; Roth, Funke, 1993). Účinnou látkou bežne používaných insekticídov v lesnom hospodárstve je cypermethrín. Táto látka je toxická pre všetkých živočíchov (vrátane človeka) a boli zistené aj negatívne účinky na rastliny. Jeho rezíduá môžu v ekosystéme pretrvávať až 3 roky. Ma schopnosť kontaminovať podzemnú vodu (Cox, 1996).

Priamo na okraji kalamitnej plochy sa nachádzajú prameniská potokov. Chemickou asanáciou môže dôjsť ku kontaminácii vodných tokov v okolí rezervácie, k úhynu vodnej fauny, vrátane rýb.

Záver: Letecká aplikácia pesticídov má negatívny vplyv na živočíchy a rastliny
na postriekanej ploche ale aj v jej širšom okolí. Okrem necieľových druhov hmyzu sú ohrozené najmä vtáky a ryby. Rozptyl negatívnych účinkov postreku je zvlášť veľký
v horských podmienkach. Postreky môžu vážne ohroziť populácie vyššie uvedených chránených druhov, najmä plazov a vtákov. Insekticídmi sa vážne narušujú mikrobiálne procesy v pôde a dochádza k narušovaniu ekologickej stability lesa. Po leteckom postreku
sa môže zvýšiť intenzita odumierania lesa.

4.3.1.4 Medzinárodné súvislosti

Akékoľvek použitie insekticídov v lese (aj na pozemnú aplikáciu) je neprístupné vo väčšine štátov EU. Akékoľvek použitie insekticídov v chránených územiach je v krajinách EU (s výnimkou ČR) vyslovene zakázané. Aplikácia pesticídov spôsobí dočasné poškodeniu biotopu, pretože naruší prirodzené ekologické väzby v ekosystéme, nemožno pritom vylúčiť porušenie článku 6 (2) smernice č. 92/43/EHS o biotopoch.

4.3.2 Pozemná aplikácia insekticídov

Podobné dopady ako pri leteckej aplikácii. Účinnosť na podkôrny hmyz je väčšia
na asanovaných kmeňoch. Veľká časť kmeňov ostane neprístupná. Kontaminácia územia je menšia ako pri leteckej aplikácii.

4.3.3 Kombinácia pozemnej a leteckej aplikácia insekticídov

Dopady ako pri leteckej aplikácii. Účinnosť na podkôrny hmyz je väčšia.

5.3 Celkové zhodnotenie variantov prístupu ku kalamite

5.3.1 bez zásahu - štandardný prístup v prírodnej rezervácii:

Dôjde ku premnoženiu podkôrneho hmyzu. Premnoženie podkôrneho hmyzu je prirodzený proces v horských lesoch. Vzhľadom k relatívne vysokej odolnosti porastov
v rezervácii je pravdepodobné že nedôjde k odumretiu dospelých smrekov na podstatnej časti rezervácie.

 Je možné predpokladať ohrozenie porastov migrujúcim lykožrútom smrekovým
v okolí rezervácie. Vzhľadom k tomu, že v okolí rezervácie sú vo veľkej miere zastúpené porasty relatívne rezistentné voči náletu podkôrneho hmyzu, ich ohrozenie je mierne. Väčšina porastov v okolí PR je ťažbovo rozpracovaná a dopravne prístupná, čo umožňuje kvalitné a včasné spracovanie kalamitnej hmoty a zabránenie ďalšiemu poškodzovaniu porastov.

 Štátnym lesom SR vzniknú zvýšené náklady na ochranu lesa v okolí PR. Ďalšie náklady vzniknú stratou prírastku stromov poškodených podkôrnym hmyzom a zvýšenými nákladmi na náhodnú ťažbu.

5.3.2 spracovanie kalamitnej hmoty - štandardný prístup v hospodárskom lese.

Pri včasnom spracovaní kalamitnej hmoty je predpoklad že nedôjde ku gradácii podkôrneho hmyzu. Spracovanie kalamity však nezastaví prirodzený rozpad porastov vetrom. V blízkej budúcnosti možno očakávať vetrovú kalamitu podobného rozsahu.

 Spracovaním kalamitnej hmoty dôjde k vážnemu narušeniu prírodných procesov na pomerne veľkej výmere v rezervácii. Okrem strát biodiverzity, budú na holine po kalamitnej ťažbe vážne narušené procesy prirodzenej obnovy na obdobie dlhšie ako 100 rokov. Pri ďalšom uplatňovaní totoho prístupu aj pri ďalších kalamitách bude
PR Fabova hoľa postupne zlikvidovaná.

5.3.3 chemická asanácia - neštandartný prístup

Pri včasnej asanácii kalamitnej hmoty je predpoklad že nedôjde ku gradácii podkôrneho hmyzu. Asanácia kalamity však nezastaví prirodzený rozpad porastov vetrom. V blízkej budúcnosti možno očakávať vetrovú kalamitu podobného rozsahu.

 Asanáciou kalamitnej hmoty dôjde k intoxikácii ekosystémov insekticídmi. Možno očakávať negatívne účinky na živočíchov v rezervácií a jej okolí. Môže dôjsť aj ku kontaminácii vodných tokov v okolí PR. Môže dôjsť k ohrozeniu ľudského zdravia v rezervácii a v jej okolí.

6. Záver

Vzhľadom k tomu, že dotknuté územie je v 5. stupni ochrany prírody v zmysle zákona 543/2002 N.R. o ochrane prírody a krajiny, na základe súčastného právneho stavu, medzinárodných dohôd Slovenskej republiky, štandartných postupov v krajinách Európskej únie odporúčame ponechanie kalamitnej hmoty v rezervácii bez zásahu.

 Zároveň však musíme upozorniť, na možné zvýšené náklady na ochranu lesa v okolí rezervácie a ekonomické straty spôsobené možnou predčasnou a rozptýlenou ťažbou drevnej hmoty v rámci ochranných opatrení v okolí rezervácie v prípade veľkého premnoženia podkôrneho hmyzu.

Použitá literatúra

Calta M, Ural MS: Acute toxicity of the synthetic pyrethroid deltamethrin to young mirror carp, Cyprinus carpio. Fresenius Environmental Bulletin 13 (11A): 1179-1183 2004

C. Cox, 1996: Insekticide factsheet: Cypermethrin. Journal of pesticide reform. 16,2, 15 - 20.

Daly GL, Wania F: Organic contaminants in mountains. Environmental Science
& Technology 39 (2): 385-398 JAN 15 2005

Grodzki, W., Jakuš, R. et al., 2005: Effects of intensive versus no management strategies during an outbreak of the bark beetle Ips typographus (L.) (Col.: Curculionidae, Scolytinae) in the Tatra Mts. in Poland and Slovakia. Annals of Forest Science (v tlači).

Jakuš, R., 1998: Patch level variation on bark beetle attack (Col. , Scolytidae) on snapped and uprooted trees in Norway spruce primeval natural forest in endemic conditions: Effects of host and insolation. Journal of Applied Entomology. 122, 409 - 421.

Jakuš et al., 2005: Prognosis of bark beetle attacks in TANABBO model., GIS and databases in the forest protection in Central Europe ed. W. Grodzki, Forest Reseach Institute, Warsaw, 35 - 43.

Jakuš, R. ; Grodzki, W. ; Jezík, M.; Jachym, M., 2003: Definition of Spatial Patterns of Bark Beetle Ips typographus (L.) Outbreak Spreading in Tatra Mountains (Central Europe), using GIS. In: McManus, Liebhold, eds. 2003. Proceedings: Ecology, Survey and Management of Forest Insects; 2002 September 1-5; Kraków, Poland. Gen. Tech. Rep. NE-311, Newton Square, PA: U.S. Department of Agriculture, Forest Service, Northestern Research Station, 25 - 32. (25 %)

Jones WJ, Ananyeva ND: Correlations between pesticide transformation rate and microbial respiration activity in soil of different ecosystems. Biology And Fertility Of Soils 33 (6): 477-483 JUN 2001

Kevan PG, Greco CF, Belaoussoff S: Log-normality of biodiversity and abundance
in diagnosis and measuring of ecosystemic health: pesticide stress on pollinators
on blueberry heaths. Journal Of Applied Ecology 34 (5): 1122-1136 OCT 1997

Kissiar, O.; Blaženec, M.; Jakuš, R., a kol., 2005: TANABBO model - a remote sensing based early warming system for forest decline and bark beetle outbreaks in Tatra Mts. - overview. GIS and databases in the forest protection in Central Europe ed. W. Grodzki, Forest Reseach Institute, Warsaw, 15 - 34.

Korpeľ, Š., 1989: Pralesy Slovenska. Veda, Bratislava, 332.

Longley M, Jepson PC: The influence of insecticide residues on primary parasitoid and hyperparasitoid foraging behaviour in the laboratory. Entomologia Experimentalis Et Applicata 81 (3): 259-269 DEC 1996

Netherer, S., 2003: Modelling of bark beetle development and of site- and stand-related predisposition to Ips typographus (L.) (Coleoptera: Scolytidae). Dissertation - BOKU Wien. 98 pp.

Rivera-Milan FF, Zaccagnini ME, Canavelli SB: Field trials of line-transect surveys of bird carcasses in agro-ecosystems of Argentina's Pampas region. Wildlife Society Bulletin 32 (4): 1219-1228 WIN 2004

Roth M, Funke W, Effects Of Soil Contamination On The Animal Community Of Forest Ecosystems, Forstwissenschaftliches Centralblatt 112 (1-2): 75-88 APR 1993

Vieregge P: Pesticide exposure and Parkinson's syndrome - the epidemiological and experimental evidence. Nervenarzt 73 (10): 982-+ OCT 2002.

Rastislav Jakuš

Rastislav Jakuš

Bloger 
  • Počet článkov:  61
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som lesný inžinier. 1) Mal som možnosť študovať kalamity a metódy ochrany lesa v Tatrách, na Poľane, na severnom Slovensku, vo viacerých európskych štátoch (Čechy, Nemecko, Poľsko, Francúzko, Švédsko, Fínsko), v USA, v Rusku a v Číne (Tibet). Ako špecialista na problematiku smrekových ekosystémov, hľadám rovnováhu medzi ochranou prírody a racionálnym obhospodarovaním lesov. Som za to, aby sa v prírodných rezerváciách neťažilo drevo, ani keď sa tam premnoží lykožrút. Na druhej strane podporujem prírode blízke obhospodarovanie a racionálne opatrenia proti lykožrútom v hospodárskych lesoch. Myslím že ochrana prírody, vrátane bezzásahovosti v prírodných rezerváciách, a racionálne obhospodarovanie lesov sa navzájom nevylučujú. Snažím sa nájť to čo je spoločné medzi ochrancami prírody a lesníkmi. Nie vzdy sa mi to darí. 2) Na svojich cestách za lykožrútmi som mal mnoho zážitkov mimo hraníc klasickej vedy. Zoznam autorových rubrík:  Veda versus falošné mýtyŠirsie súvislostiRecesia +/-Čaro prírodySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu