Úvod k diferencovanému aktívneho manažmentu chránených území - II.

Autor: Rastislav Jakuš | 3.4.2012 o 17:09 | Karma článku: 5,62 | Prečítané:  630x

Vzhľadom na rôzne obmedzenia, bez zásahové zóny, rôzne spoločenské vplyvy a dopady, vznikajú na chránených územiach špecifické problémy v oblasti ochrany lesa.

a) Migrácia lykožrúta z bez zásahových území a vznik rozsiahlych holín v nárazníkovej zóne.

V prípade, že gradácia podkôrneho hmyzu prebieha v jadrovej (bez-zásahovej) zóne, ide o prirodzený proces regenerácie lesa. Pokiaľ nedochádza k ohrozeniu biodiverzity, ako v prípade limby v Tatrách, môžeme gradáciu podkôrneho hmyzu označiť ako pozitívny proces. Problém vzniká v nárazníkovej zóne, kde je nutné gradáciu podkôrneho hmyzu zastaviť. Pri gradácí sú bezzásahové územia zdrojom migrujúceho podkôrneho hmyzu pre okolie. V zóne, kde sa proti premnoženému lykožrútovi začína zasahovať štandardnými postupmi ochrany lesa, a v hospodárskych lesoch je vysoká mortalita smreka a následne vznikajú veľké holiny po sanitárnej ťažbe. Smerom nadol, dokáže lykožrút vytvárať nové ohniská až 500 m od miesta výskytu (bezzásahovej zony). V horských oblastiach môže vplyvom údolných vetrov v smere ich prúdenia, smerom nahor, alebo nabok vytvárať ohniská do vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Intenzívne opatrenia v nárazníkovej zóne sú nutné na zabránenie šírenia sa gradácie podkôrneho hmyzu do okolia chráneného územia.

V klasických národných parkoch a v národných parkoch so zmiešaným typom manažmentu susedí bezzásahová zóna, priamo s nárazníkovou zónou, v ktorej sa obyčajne vykonávajú intenzívne opatrenia ochrany lesa, vrátane sanitárnej ťažby, podobne ako v hospodárskych lesoch. V realite susedí suchý les z rozsiahlymi holinami po sanitárnej ťažbe. Priamo pri vzniku premnoženia lykožrúta smrekového nemajú pracovníci lesníckej prevádzky obyčajne skúsenosti s vyhľadávaním aktívnych chrobačiarov. Napadnuté stromy sa často ťažia neskoro, až po tom čo ich opustil lykožrút. To spôsobuje neúčinnosť ochranných opatrení a zväčšovanie veľkosti nových holín. S narastaním praktických skúseností sa kvalita ochranných opatrení zvyšuje.

V klasických národných parkoch s jasnými pravidlami a stabilným manažmentom je veľkosť holín v nárazníkovom pásme limitovaná kvalitným lesníckym personálom a manažmentom s dlhodobými skúsenosťami s vykonávaním ochranných opatrení (TPN, NP Bayerischer Wald). V národných parkoch zo zmiešaným typom manažmentu v ktorých nie sú jasne pravidla alebo dochádza k častým personálnym zmenám môže veľkosť holín po kalamitnej ťažbe dosiahnuť katastrofické rozmery (NAPANT).

 

b) Ochrana prírodných procesov a ochrana biodiverzity

V súvislosti s globálnymi zmenami, dochádza v súčasnosti k výrazne rozsiahlejším gradáciám podkôrneho hmyzu ako to bolo v minulosti. Počas takejto gradácie môže dôjsť k náletu podkôrneho hmyzu aj na iné ihličnaté dreviny, ako smrek. V Tatrách, došlo pri gradácii podkôrneho hmyzu po kalamite v roku 2004, aj k výraznému odumieraniu limby po nálete premnožených druhov lykožrútov. Takýto jav nebol v Tatrách v minulosti zazmanenaný.

Vzhľadom k tomu, že limba je v horských lesoch pomerne vzácna a jej prirodzená obnova je pomerne komplikovaná, nemožno vylúčiť ani ohrozenie výskytu tejto dreviny v Tatrách. V tomto prípade môže byť prísna bez-zasahovosť v rozpore s ochranou biodiverzity.

 

c) Negatívne vnímanie suchého lesa a rozsiahlych holín miestnymi obyvateľmi a súvisiaca polarizácia spoločnosti.

Odumretie väčších rozlôh smrekových lesov v chránených územiach je často negatívne vnímané miestnymi obyvateľmi a klasicky orientovanými lesníkmi. Spor o správny manažment sa politizuje. Na jednej strane sú tu zástancovia klasického národného parku, ktorí sú viac prírodovedne orientovaní a hlavne obyvatelia miest. Na druhej strane sú zástancovia celoplošných ťažbových zásahov, ktorí sú hlavne miestni obyvatelia a klasicki orientovaní lesníci. Napätie medzi týmito dvoma tábormi neustále narastá. Vzniká pomerne veľký konflikt a spoločnosť sa polarizuje. Zvlášť v Česku a na Slovensku dochádza často k zmenám postupov ochrany prírody v chránených územiach v závislosti od toho, ktorá strana konfliktu má momentálne moc. Okrem zmien v rozlohe bezzásahových území dochádza často aj k personálnym zmenám. To vedie k zlyhávaniu ochranných opatrení v nárazníkových zónach. Keďže nový personál nemusí mať dostatočné praktické skúsenosti s vykonávaním ochranných opatrení, rozsah holín po sanitárnej ťažbe je tak väčší ako v okolitých krajinách s politicky stabilnejším prostredím. Ďalším negatívom je extrémizácia ochranných opatrení. Zástancovia celoplošných zásahov často preferujú radikálne zásahy proti lykožrútovi s použitím insekticídov, a to aj vtedy keď nie sú racionálne a vedecky podložené. Napríklad v NP Nízke Tatry boli použité veľkoplošné letecké postreky lesov insekticídmi, aj keď ich efekt na lykožrúta bol v podstate nulový.


Systémový pohľad na národný park.

V dnešnej realite je národný park zložitý systém ktorý obsahuje prírodu, spoločnosť a ekonomiku. V krajinách s kultúrne vyspelou spoločnosťou, v ktorých je jasnou prioritou ochrana, alebo budovanie divočiny (ochrana prírodných procesov) je koncepcia klasického národného parku realizovateľná a trvalo udržateľná (Nemecko, Poľsko). Na území bývalého Česko-Slovenska však nie je jasná spoločenská objednávka. Časť občanov preferuje klasický národný park, iná časť občanov preferuje celoplošné zásahy. Spoločnosť je polarizovaná (radikalizovaná) a problém už dávno prešiel z odbornej roviny, do roviny politickej so všetkými negatívami. Pri moci sa striedajú obidva tábory a výsledkom konfliktu, zmien manažmentu s nejasných pravidiel je veľkoplošná deštrukcia lesa. V konečnom dôsledku prehrávajú obidve strany.

V pohľadu prírodných vied je viac-menej najlepším spôsobom, ako chrániť prírodu, ponechanie veľkých celkov bez zásahu. Aj takýto prístup má však svoje limitácie, ako v prípade ohrozenia limby v Tatrách. Keď však nás pohľad rozšírime o spoločenské vedy a ekonomiku, problém je ešte zložitejší. Hlavným spoločenským problémom je negatívne vnímanie väčších rozlôh stromov napadnutých lykožrútom a v určitých prípadoch aj holín po kalamitnej ťažbe, významnou časťou obyvateľstva a následná politizácia problému. Pre veľa ľudí je dôležitá prítomnosť živých starých stromov veľkých rozmerov. Tie v oblastiach zasiahnutých premnožením podkôrneho hmyzu a ťažbou dreva často chýbajú. Na druhej strane, predstava, že sa vo všetkých národných parkoch budú vykonávať opatrenia ochrany lesa bez obmedzení, vrátane sanitárnej ťažby nie je reálna. Znamenalo by to likvidáciu všetkých prírodných rezervácií a národných parkov. S tým by pravdepodobne nesúhlasila väčšina obyvateľov.

Riešenie tohto problému predstavuje diferencovaný aktívny manažment ktorého cieľom je minimalizovať veľkosť holín po kalamitnej ťažbe v nárazníkovej zóne a zmierniť priebeh gradácie lykožrúta v jadrovej zóne s minimálnym negatívnym vplyvom na prírodné procesy. Takéto riešenia môžu byť víťazstvom obidvoch strán.

 


kv.jpg

Obr. 1 ) Deštruktívne kyvadlo.

Komentár k teórii deštruktívneho kyvadla

Problematiku súvisiacu s manažmentom národných parkov opisuje teória deštruktívneho kyvadla (obrázok). Spôsoby manažmentu klasických národných parkov (Poľsko, Nemecko) a manažmentu hospodárskych lesov (v oblasti nezasiahnutej novodobým odumieraním smrečín) sú relatívne stabilné. V prípade klasických národných parkov je stabilizačný faktor spoločenská objednávka. V prípade hospodárskych lesov zabezpečuje kvalitné vykonávanie opatrení ochrany lesa (napríklad Lesy ČR) minimalizáciu poškodenia lesa počas gradácii podkôrneho hmyzu a tým aj minimalizáciu tlaku na zmenu manažmentu. Podobne stabilný by mal byť aj diferencovaný aktívny manažment.

V prípade klasického národného parku, v ktorom prebieha gradácia podkôrneho hmyzu, miestni obyvatelia a klasický lesníci robia nátlak na zmenu manažmentu. Naopak v hypotetickom prípade, keby bol v chránenom území „aktívny“ manažment, prírodovedci a hlavne obyvatelia miest by presadzovali manažment klasického národného parku. V oboch prípadoch by boli negatívne dopady manažmentu minimálne, pokým by nedošlo k zmene manažmentu. Akonáhle dôjde k zmene v spôsobe manažmentu, bez existencie širšej spoločenskej zhody, dochádza k rozkývaniu „deštruktívneho“ kyvadla bojom obidvoch skupín o spôsob manažmentu. Dochádza k polarizácii spoločnosti (aj pôsobením médií). Pri zmiešanom type manažmentu, politické rozhodnutia čim viac nahrádzajú odborné. Tým sa čím ďalej tým viac rozkmitáva deštruktívne kyvadlo. Čím sú výkyvy deštruktívneho kyvadla väčšie a častejšie, tým to ma deštruktívnejší dopad na lesy (napr. Nízke Tatry).

Na základe teórie deštruktívneho kyvadla, by malo byť riešenie problému v diferencovanom aktívnom manažmente, ktorý by sa mal nachádzať v rovnovážnej polohe, a k výkyvom kyvadla by nemalo dochádzať.


Záverečné info

Nasledujúci blog sa bude priamo zaoberat diferencovaným aktívnym manažmentom.

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?