Úvod k diferencovanému aktívneho manažmentu chránených území - I.

Autor: Rastislav Jakuš | 2.4.2012 o 17:30 | Karma článku: 4,19 | Prečítané:  675x

Spôsob manažmentu chránených území v podmienkach strednej Európy je predmetom intenzívnych diskusií. Vzhľadom k polarizácii spoločnosti, v súvislosti s touto horúcou témou, sa hovorí obyčajne o dvoch spôsoboch manažmentu.

Prvým je spôsob manažmentu v klasickom národnom parku (NP Bayerischer Wald, TPN), ktorý zodpovedá medzinárodným kritériám a má rozsiahlu bez-zásahovú oblasť. Pracovníci rezortu lesného hospodárstva označujú tento manažment ako „pasívny“. Druhým spôsobom manažmentu je vykonávanie opatrení ochrany lesa bez obmedzení, podobne ako v hospodárskych lesoch. Použitie tohto spôsobu manažmentu v chránených územiach, je viac menej teoretické. Jeho aplikácia v plnej miere, by viedla k strate statusu chráneného územia. Tento spôsob manažmentu označujú pracovníci rezortu lesného hospodárstva ako „aktívny“ manažment. Takéto rozlišovanie však celú problematiku silne zjednodušuje, prispieva k ďalšej polarizácii spoločnosti a v konečnom dôsledku zabraňuje v nájdení riešenia problému. V mnohých národných parkoch sa v skutočnosti uplatňujú rôzne druhy zmiešaných alebo prechodných manažmentov (TANAP, NP Šumava).

Koncom minulého storočia sa v Ochrannom obvode Javorina v TANAPe použil diferencovaný aktívny manažment. Práve posledný spôsob manažmentu má pravdepodobne reálne predpoklady pre vyriešenie mnohých problémov súvisiacich s národnými parkami. Cieľom tohto príspevku je načrtnúť základy diferencovaného aktívneho manažmentu. Príspevok je viac menej experimentálny. Autor uvíta konštruktívnu kritiku, ktorá môže pomôcť pri uplatňovaní tohto typu manažmentu.


1. 1 Koncepcie manažmentu chránených území:

a) Klasický národný park

Klasický národný park plne zodpovedá kritériám IUCN pre národný park. Má rozsiahlu bez-zásahovú zónu a nárazníkovú zónu. V bez-zásahovej zóne nie je možné vykonávať nijaké lesnícke zásahy, vrátane opatrení ochrany lesa. Typickými príkladmi pre takýto park sú národné parky Bayerischer Wald (D) a TPN (Poľsko).

b) Koncepcia aktívneho manažmentu chránených území

Túto koncepciu presadzujú pracovníci rezortu lesného hospodárstva. V praxi sa uplatňuje mimo chránených území a znamená vykonávanie všetkých lesníckych opatrení bez obmedzenia.

c) Zmiešané typy manažmentu

V praxi národných parkov na území bývalého Československa (napr. TANAP, NAPANT, NP Šumava) sa uplatňujú rôzne prístupy, ktoré by bolo možné zaradiť niekde medzi „koncepciou klasického národného parku a aktívnym manažmentom. Tieto prístupy sa môžu meniť podľa priorít vlády v danom období. Na území národných parkov sú rôzne veľké bez zásahové oblasti. Ich veľkosť a rozloženie sa môžu meniť. V zásahových oblastiach sa uplatňujú rôzne metódy ochrany lesa v rozmedzí od klasických opatrení (TANAP) po rôzne alternatívne riešenia (NP Šumava). V súčasnosti je viditeľný trend radikalizácie opatrení. Na jednej strane vznikajú bez-zasahové oblasti, kde nie sú povolené nijaké opatrenia ochrany lesa. Na druhej strane sú v ostatných oblastiach používané opatrenia ako v hospodárskych lesoch a dochádza tu ku vzniku rozsiahlych holím po kalamitnej ťažbe.

d) Diferencovaný aktívny manažment

V Ochrannom obvode Tatranská Javorina (TANAP) bol v rokoch 1997 až 2002 experimentálne uplatňovaný diferencovaný aktívny manažment. V závislosti od hodnoty územia z hľadiska ochrany prírody bolo územie rozdelené na viacero zón v ktorých boli použite opatrenia ochrany lesa s rôznym dopadom na lesné ekosystémy a rôznym vplyvom na populáciu podkôrneho hmyzu. Išlo o nasledovné zóny: a) zóna v ktorej bolo možne použiť len feromónové lapače b) zóna v ktorej bolo možne použiť len feromónové lapače a odkôrňovanie stromov napadnutých podkôrnym hmyzom c) zóna bez obmedzení.

Diferencovaný aktívny management sa v mnohom podobá na „zmiešaný typ manažmentu chránených území (napr. NP Šumava). Hlavný rozdiel medzi týmito dvomi manažmentmi je v tom, že v prípade diferencovaného aktívneho manažmentu došlo k zhode medzi vedeckými názormi na ekológiu lesa, modernými metódami ochrany lesa a postupom lesníckej praxe. Dopady jednotlivých opatrení boli monitorované a postupy boli upravované podľa aktuálneho stavu. V oblasti prebiehal medzinárodný vedecký rozsiahly výskum problematiky ochrany lesa ( Projekt EU INCO Copernicus Integrated risk assessent and new pest management technology in ecosystems affected by forest decline and bark beetle outbbreaks). Práve vzájomná spolupráca medzi vedcami s nezávislých vedeckých inštitúcii a lesníckej praxe bola kľúčová. Výsledkom bol funkčný systém, pomocou ktorého došlo k zníženiu populácie podkôrneho hmyzu. Po roku 2003 a hlavne po roku 2004 došlo k sprísneniu legislatívy a k polarizácii spoločnosti. Od opatrení diferencovaného aktívneho manažmentu sa postupne upúšťalo. Následne došlo k výraznému rastu populácii podkôrneho hmyzu.

 

2 Ekologické základy pre diferencovaný aktívny managemnt

 

Pre kvalitný manažment chránených území je poznať ekologické vzťahy a procesy prebiehajúce v lese. Les je zložitý systém. Jednostranný alebo tunelový pohľad na problematiku, vedie ku chybám v manažmente. V záujme kvalitnej ochrany lesa je dôležité spojiť nové poznatky o ekológii lesa, a zvlášť poznatky o disturbanciach (narušenia, kalamity) s funkčnými poznatkami lesníckej praxe.

 

2.1 Systém vietor – podkôrny hmyz

Pre horské smrečiny je charakteristické spolupôsobenie vetra a podkôrneho hmyzu. Každý komplex smrekového lesa, aj prales, sa raz dostane do štádia keď je náchylný na poškodenie vetrom alebo podkôrnym hmyzom. Proces rozpadu a následnej regenerácie porastu spravidla spúšťa poškodenie porastov vetrom. Potom nasleduje gradácia podkôrneho hmyzu. Jeho nálet je sústredený hlavne na porastové steny a ohniská. Po ukončení gradácie obyčajne dochádza k ďalšiemu poškodzovaniu porastov vetrom  s následnými gradáciami, až pokým neodumrú všetky dospelé smreky v zasiahnutom komplexe lesa. V závislosti od miestnych podmienok a frekvencie nebezpečných vetrov môže tento proces prebiehať niekoľko desaťročí, ale môže prebehnúť aj pomerne rýchlo. V určitých prípadoch môže úmyselná ťažba alebo aj sanitárna ťažba stromov obsadených podkôrnym hmyzom narušiť statickú stabilitu porastov a zvýšiť riziko pre veľkoplošné polomy a tým urýchliť rozpad. V prípade, že je tento proces spustený, správne a kvalitne vykonávané opatrenia ochrany lesa dokážu zastaviť premnoženie lykožrúta. Po ďalšom poškodení porastov vetrom však môže začať ďalšia gradácia.

 

2.2 Systém ochorenie/oslabenie – vietor – podkôrny hmyz (Novodobé odumieranie smrečín)

Tento systém rozpadu je typický pre nepôvodné smrečiny v nižších polohách (Orava, Kysuce, podhorie Tatier, Spiš, Beskydy) a pre prestarnuté, alebo imisne poškodené porasty vo vyšších polohách. Nadväzuje na inicializáciu rozpadu hubovými patogénnymi organizmami alebo fyziologickým vyčerpaním stromu. Jednotlivé stromy, prípadne skupiny stromov, ktoré sú oslabené patogénnymi organizmami, vekom alebo imisiami postupne obsadzuje podkôrny hmyz z rodu Polygraphus alebo Xilechinus pilosus. Podkôrny hmyz definitívne ukončí odumieranie stromu. Postupným odumieraním stromov, ich defoliáciou a následne rozkladom a padaním na zem dochádza k znižovaniu zápoja porastov. Porasty so zníženým zápojom sú náchylné na poškodenie vetrom. Takisto po prerušení zápoja pod kritickú hranicu vznikajú vhodné podmienky pre šírenie podkôrneho hmyzu z rodu Ips. Takže rozpad začne prebiehať aj procesmi opísanými v predchádzajúcom systéme. V prípade, že je tento proces spustený, správne a kvalitne vykonávané opatrenia ochrany lesa dokážu stlmiť rýchlosť rozpadu, nedokážu ho však zastaviť. V rokoch nepriaznivých pre podkôrny hmyz, môžu smreky odumierať následkom napadnutia hubami.

 

2.3 Bioregulačný komplex lykožrúta smrekového

Biologický rozmnožovací potenciál lykožrúta smrekového je veľmi veľký. V jednom požerku, ktorý obyčajne tvorí samček a 3 – 4 samičky môžeme nájsť 40 – 300 lariev. To znamená že pôvodná populácia 5 jedincov môže narásť až 60 krát. V realite, aj pri najväčšom premnožení, jeho populácia v určitom ohraničenom období dokáže narásť obyčajne maximálne 5 krát na stojacich stromoch. Tento rozdiel je spôsobený bioregulačným komplexom lykožrúta, vrátane jeho vnútrodruhovej konkurencie. Jeho bioregulačný komplex obsahuje: obranné mechanizmy smreka, parazitov, parazitoidov, predátorov, patogény, intra a interšpecifickú konkurenciu a straty počas migrácie. Bioregulačný komplex dokáže za určitých podmienok zastaviť premnoženie a môže byť účinnejší ako klasické opatrenia ochrany lesa. Parazitoidy a predátory môžu zlikvidovať až 93 % populácie lykožrúta. V určitých prípadoch dokáže bioregulačný komplex ukončiť gradáciu počas niekoľkých rokov.

 

2.4 Regenerácia lesných ekosystémov prírodnými procesmi

Jedným z kľúčových činiteľov ktoré ovplyvňujú vývojovú dynamiku lesných ekosystémov sú disturbancie (narušenia). Prírodné disturbancie obnovujú rovnováhu v ekosystémoch, ich vitalitu a diverzitu krajiny. Naproti tomu disturbancie, na ktoré nie sú ekosystémy adaptované majú opačné účinky. Prírodné disturbancie sú spôsobované hlavne abiotickými činiteľmi, ako je vietor, sucho, oheň a sneh. Biotické činitele sú podkôrny hmyz a zver. Zložky každého ekosystému sú adaptované na určitý disturbančný režim. Disturbancie, od určitej veľkosti a intenzity, inicializujú sukcesiu lesa a jeho vývoj v rámci veľkého vývojového cyklu a spôsobujú vznik mŕtveho dreva. Počas sukcesie lesa pionierske dreviny pripravujú podmienky pre dreviny prechodného a klimaxového lesa. Účinkom pionierskych drevín dochádza k akumulácii živín, uhlíka a energie pre rast populácií pôdnych organizmov. Pionierske dreviny vytvárajú vhodné prostredie, vrátane chemických vlastností pôdy, pre obnovu a rast klimaxových drevín. Obnovujú úrodnosť pôdy.

Po doznení disturbancie ostáva v ekosystéme biologické dedičstvo, ktoré je veľmi dôležité pre následnú obnovu ekosystému a určuje jeho ďalší vývoj na dlhé obdobie. Biologické dedičstvo sú organizmy, organický materiál a organicky vytvorené vzory prostredia ktoré zostali po disturbancii a sú potenciálnou súčasťou obnovujúceho sa ekosystému. Organizmy môžu prežiť celistvé alebo ako semenné banky a spóry. Dôležité je aj prežitie semenáčikov a mladých stromčekov. Odumreté stromy a ležiace rozkladajúce sa drevo sú zvlášť dôležité biologické dedičstvo. Nie sú len dlhodobým zdrojom energie a živín a zároveň poskytujú úkryt a životné prostredie pre rôznych živočíchov. Ovplyvňujú aj hydrologické a geomorfické procesy, napríklad zadržiavanie sedimentov. Smrek sa v horských smrekových lesoch na určitých stanoviskách prirodzene obnovuje takmer výlučne len na mŕtvom dreve.

Biologicky vytvorené vzory prostredia zahrnujú hlavne chemické, fyzikálne a biologické vlastnosti pôd. Z hľadiska ochrany biodiverzity má biologické dedičstvo obrovský význam a slúži ako „záchranný čln“ pre prežitie rôznych druhov organizmov. Keď je dedičstvo z porastu odstránené, nie je možné ho obnoviť.

Typické antropogenne disturbancie sú ťažba dreva, odvoz biomasy a imisie. Ekosystémy nie sú dlhodobo adaptované na tento typ disturbancií. Antropogénne disturbancie predstavujú novú záťaž pre ekosystémy. Vzhľadom k tomu že les je detritový ekosystém, zvlášť ťažba dreva a odvoz biomasy predstavujú najvážnejší zásah do prirodzeného vývoja lesa. Kumulatívnym pôsobením antropogénnych disturbancii môže dojsť k vzniku reťazových porúch v lesných ekosystémoch a dlhodobému zhoršovaniu ich zdravotného stavu. Za dalšie antropogénne disturbančné faktory možno považovať selektívne odstraňovanie pionierskych drevín z lesných porastov, umele zalesňovanie, zvlášť nepôvodnými drevinami a používanie pesticídov.

Prirodzené disturbancie (napríklad: vietor, hmyz, požiare) sa vyskytujú prirodzených lesoch ale aj v umelo založených smrekových monokultúrach. Samotný výskyt prirodzenej disturbancie nemá priamy vzťah ku stavu úrovni ekologickej rovnováhy v ekosystéme. Prirodzené disturbancie sú súčasťou vývojovej dynamiky zdravého lesa. Rozdiel medzi kvalitou ekosystému sa prejavuje hlavne v rozsahu disturbancií a v kvalite nasledujúcej generácie. Čím viac sú prírodné procesy v smrekovom ekosystéme narušené antropogénnymi disturbanciami tým vačší je celkový rozsah disturbancií, ktoré sa v danom ekosystéme vyskytujú. Vývoj prirodzene sa vyvíjajúcich sa lesných ekosystémov smeruje k optimálnej ekologickej stabilite a optimálnemu zdravotnému stavu, ktoré vznikajú po dosiahnutí ekologickej rovnováhy. Čím sú prirodzené procesy viac narušené, tým je v ekosystémoch väčšia tendencia k výskytu veľkoplošných disturbancií spôsobených abiotickými a biotickými faktormi. S mierou narušenia prirodzených procesov súvisí aj odklon vývoja lesa od malého k veľkému vývojového cyklu. Na druhej strane aj v niektorých typoch prirodzeného lesa je veľký vývojový cyklus bežným spôsobom obnovy lesa.

Disturbancie menšieho rozsahu inicializujú proces obnovy (regenerácie) predovšetkým drevinovej zložky lesného ekosystému (malý cyklus). Disturbancie väčšieho rozsahu inicializujú okrem procesu obnovy drevinovej zložky lesného ekosystému aj obnovu (regeneráciu pôdnych vlastností (veľký cyklus). S rastúcim odklonom smrekového ekosystému od prirodzenej ekologickej rovnováhy s rastúcou záťažou antropogennými disturbanciami zákonite rastie potreba disturbancií veľkého rozsahu ako prostriedku na regeneráciu pôdnych vlastností smrekových ekosystémov.


2.4 Metódy ochrany lesa: vzťah medzi biologickou efektívnosťou opatrení ochrany lesa a kvalitou (presnosťou) ich aplikácie

Účinnosť použitých metód ochrany je závislá od presnosti a kvality ich aplikácie. V súčasnosti bežné používané metódy ochrany lesa narušujú alebo môžu v rôznej miere narušovať účinky bioregulačného komplexu lykožrúta smrekového. Negatívne dopady týchto metód je možné minimalizovať ich kvalitnou a presnou aplikáciou. Pri nekvalitnej alebo nepresnej aplikáciu môže neskorá sanitárna ťažba alebo použitie insekticídov priamo napomáhať rastu populácie podkôrneho hmyzu.

 

2.4.1 Základná metóda ochrany lesa – sanitárna ťažba.

Aj napriek mnohým limitáciám je biologicky efektívna sanitárna ťažba alebo sanácia jediná biologicky efektívna metóda, ktorá pri správnom vykonaní dokáže zastaviť gradácie lykožrúta, a to aj v prípadoch keď ju bioregulačný komplex nedokáže zastaviť. Zahrňuje preventívne odstránenie alebo sanáciu všetkého materiálu vhodného na rozmnožovanie podkôrneho hmyzu, včasnú ťažbu a odstránenie alebo sanáciu lykožrútom obsadených stromov.

Pre biologickú účinnosť sanitárnej ťažby je kľúčové načasovanie a kvalita sanácie. Vývraty, zlomy alebo stojace stromy obsadené lykožrútom smrekovým je potrebné odstrániť z porastu, alebo asanovať pred tým, ako ich opustí nasledujúca generácia. V prípade použitia ťažby a odvozu dreva, je potrebné stromy odstrániť z lesa do štádia kukly. Pri doprave dreva sa časť kôry olúpe. V prípade, že sa tam nachádza lykožrút v štádiu staršej kukly, alebo chrobáka, dôjde k vyrojeniu nasledujúcej generácie a opatrenie je neúčinné. V prípade použitia fréz na asanáciu hneď po ťažbe je možné zasahovať do doby keď nová generácia neupustí kmene. Včasné vyhľadávanie, spilovanie a asanácia aktívnych chrobačiarov sú náročné na kvalitu práce lesníckej prevádzky. Chrobačie je často nutné spracovať pokým majú zelené ihličie. Keď zmenia farbu ihličia, a dajú a ľahko identifikovať je obyčajne neskoro. Ťažba takýchto stromov obyčajne slúži len na sprístupnenie budúcich aktívnych chrobačiarov.

Po premeškaní vhodného termínu na sanitárnu ťažbu je potrebné zvážiť aj jej dopady na bioregulačný komplex podkôrneho hmyzu. Sanitárna ťažba môže výrazne negatívne ovplyvniť obranné mechanizmy ostávajúcich jedincov smreka, ktorý je citlivý na vodný stres. Relatívne zdravé, lykožrútom neobsadené, stromy sú po ťažbe susediacich napadnutých stromov vystavené priamej slnečnej radiácii na novovzniknutom okraji porastu. To im spôsobuje stres z náhleho oslnenia a problémy v zásobovaní vodou až vodný stres. Znižuje sa schopnosť zalievať živicou lykožrútov zavrtávajúcich sa do kôry. Prehrievaním kôry sa zo stromov uvoľňuje viac primárnych aktraktantov. To spolu s uvoľňovaním primárnych atraktantov zo zvyškov po ťažbe zvyšuje lákavosť týchto stromov pre lykožrúta. Tento mechanizmus umožňuje ďalšie šírenie zóny obsadenej lykožrútom. V prípade, že sa stromy ťažia po tom ako časť alebo celá nová generácia lykožrúta opustila naletený strom, premnoženie sa môže šíriť rýchlejšie ako pri ponechaní porastov bez zásahu. Z tohto dôvodu je dôležité vykonať ťažbu napadnutých stromov včas a zaistiť kompenzačné opatrenia (napríklad bariéry feromónových lapačov). Pri ťažbe stromov, ktoré už opustila väčšina lykožrútov, dochádza k likvidácii jeho parazitov a predátorov.

 

2.4.2 Pomocné metódy ochrany lesa

Použitie bariér feromónových lapačov, anti-attraktantov a entomopatogénov možno považovať za pomocné metódy. Použitím týchto metód nie je možné zastaviť narastajúcu gradáciu lykožrúta. Tieto metódy však môžu zmierniť rozsah gradácie. Ich účinkom sa posilňuje účinok biologicky efektívnej sanitárnej ťažby a sanácie. V chránených územiach sa zároveň znižuje veľkosť holín v nárazníkovej zóne.

 

a) Metódy podporujúce bioregulačný komplex

 

Feromónové lapače a anti-atraktanty

Bariéry feromónových lapačov môžu relatívne selektívne znížiť veľkosť populácie podkôrneho hmyzu s minimálnym negatívnym vplyvom na lesný ekosystém. Je to najefektívnejšia relatívne selektívna metóda na ochranu lesa pred podkôrnym hmyzom, ktorá sa bežne používa v lesníckej praxi. Účinnosť tejto metódy je predmetom diskusií. Viacero autorov sa zaoberá otázkou priamej redukcie populácie podkôrneho hmyzu. Odhady sa pohybujú v rozmedzí 3 % až 30 %. Bariéry feromónových lapačov sú často používané skôr na ochranu stojacich živých stromov, než na redukciu populácie lykožrúta. Takýto prístup je chápaný ako zmysluplný, hoci vyžaduje pomerne veľké úsilie. Po zahrnutí bariér feromónových lapačov do systému ochrany lesa bolo dosiahnuté viac ako 50 % zníženie mortality stromov. Anti-atraktanty sú používané v kombinácii s bariérami feromónových lapačov. V lesoch kde sa vykonáva biologicky efektívna sanitárna ťažba alebo sanácia bolo dosiahnuté 40 % zníženie mortality ošetrených atraktívnych porastových okrajov v porovnaní s porastovými okrajmi, kde boli použité len bariéry feromónových lapačov.

 

Entomopatogénne huby

Pri použití biopreparátov založených na entomopatogennej hube Beauveria bassiana je možné dosiahnuť 100 % úmrtnosť podkôrnikovitých. B. bassiana nie je úplne selektívna len pre herbivorný hmyz. Vplyv na predátorov je však minimálny v porovnaní s mortalitou lykožrútov, ktorú aplikácia tejto huby spôsobuje.

 

Lapáky

Používanie čerstvých vývratov a zlomov ako lapákov na lykožrúta smrekového je účinné opatrenie. Lapáky je možné po obsadení odviesť z porastov, alebo ich asanovať a nechať na mieste. Dopady tejto metódy sú porovnateľné s dopadmi sanitárnej ťažby.

 

b) Metódy s negatívnym účinkom na bioregulačný komplex

 

Insekticídy

Pri správnom načasovaní a správnej aplikácii môžu mať dnes používané insekticídy až 100 % účinnosť. Maximálnu účinnosť a minimálne dopady na životné prostredie je možno dosiahnuť pri použití ručného postreku insektícídu na ležiace kmene (vývraty, zlomy a spílené aktívne chobačiare). Iné aplikácie, vrátane otrávených lapákov majú sporný účinok na lykožrúta a negatívne až veľmi negatívne dopady na životné prostredie.

Insekticídy, ktoré sa používajú v rámci ochrany lesa nie sú selektívne voči predátorom a parazitoidom podkôrneho hmyzu. Účinnosť použitia insekticídov na podkôrny hmyz závisí od množstva faktorov a pohybuje sa v rozmedzí 0 až 100 %. Na rozdiel od lykožrútov, sa ich parazitoidy a predátory musia často pohybovať po kôre a sú výrazne citlivejší na tieto jedovaté látky. To znamená, že postreky zabíjajú hlavne ich. Preventívne postreky dreva insekticídmi usmrcujú oveľa viac predátorov, parazitoidov a indiferentného hmyzu ako lykožrútov. Pri použití otrávených navnadených lapákov je pomer medzi usmrtenými lykožrútmi a necieľovými organizmami lepší. Pomer usmrtených lykožrútov smrekových k usmrteným predátorom na otrávených navnadených lapákoch je 24:1, je to 15 x viac (horšie) ako v prípade feromónových lapačov. Stojace otrávené sekcie likvidujú niekoľko násobne viac predátorov ako ležiace. V prípade otrávených navnadených stojacich stromov sa insekticídom ošetrujú aj stromy v okolí stromu. Dopad tejto metódy na parazitoidov a predátorov môže byt drastický. Rezíduá pesticídov môžu negatívne ovplyvniť predátorov a parazitov aj dlho po tom, ako prestanú účinkovať na podkôrny hmyz.

Larva pestrokrovečníka (Thanasimus sp.) skonzumuje za život 50 lariev a imágo zlikviduje za život 100 dospelcov lykožrúta. Navnadené otrávené lapáky priamo usmrcujú výrazne menej lykožrútov, ako by usmrtili nimi usmrtení predátori a parazitoidi. To znamená, že použitie tejto metódy je kontraproduktívne.

 

Záverečné info

Nasledujúca časť sa bude priamo venovať problematike chránených území a dopadov jednotlivých typov manažmentu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?