V posledných dňoch došlo sa veľmi podozrivých okolnosti k povoleniu ťažby dreva v Národnej prírodnej rezervácií Zadná Poľana. Vo veci je podané trestné oznámenie o zneužití právomocí verejného činiteľa. V povolení je veľa hrubých procesných, právnych a odborných chýb. Nenapísal ho kvalifikovaný odborník na danú problematiku. Autor nemá lesnícke vysokoškolské vzdelanie. Dokonca povolenie odôvodňuje zásahom proti neexistujúcemu druhu chrobáka (autor nepozná/nepoužíva odborný názov toho o čom rozhoduje). Rozhodnutie je s veľkou pravdepodobnosťou protiprávne. Napriek tomu je povolenie platne. V súčasnosti je vykonanie povolenia pozastavené a rozhodnutie sa prehodnocuje. pokračovanie článku
Keď som sedel v kresle kina a díval som sa na film Avatar, súbežne s dejom filmu sa mi premietali zážitky z môjho života. pokračovanie článku
Nasledujúci text je zjednodušená verzia odborného članku. Nie je to typický blog. Može byť ťažší na strávenie. Pišem tom ako obnoviť prírodzenú rovnováhu v chránených územiach. Dávam do protikaldu bežné opatrenia ochrany lesa a opatrenia na obnovu prirodzenej rovnováhy. pokračovanie článku
Aj keď ťažbovo/chemicky orientovaný lesníci hovoria o tom, že sa na Slovensku sa holoruby nepoužívajú mimo Záhoria, z môjho pohľadu (prírode blízke lesníctvo) je realita úplne iná. pokračovanie článku
Pred dvomi týždňami som sa zúčastnil konferencie Českej botanickej spoločnosti v Prahe. Okrem iného tam odznela aj prednáška lesníckeho ekológa, profesora Fantu, z univerzity v meste Wageningen. pokračovanie článku
Diskusia o osude našich, hlave smrekových, prírodných rezervácií je v plnom prúde. Na jednej strane sú vedci a ochrancovia prírody, ktorí bojujú za ich záchranu. Na druhej stane sú ľudia, ktorým ponechanie rezervácii na samovývoj spôsobuje problémy. Je to dosť široká problematika, a plánujem sa jej venovať v niektorom z nasledujúcich blogov. V tomto texte by som rad čitateľov upozornil na nezávislý zdroj, ktorý sa kvalitne venuje tejto problematike v Českej republike. pokračovanie článku
Na základe súčasných poznatkov vedy a praxe je možné navrhnúť účinný systém opatrení ekologických metód ochrany lesa, ktorými je možne ďalej utlmiť premnoženie lykožrúta bez negatívnych dopadov na zdravie obyvateľstva, kvalitu pitnej vody a s minimálnym dopadom na biodiverzitu. pokračovanie článku
Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá. Zatiaľ nie sú zverejnené údaje o počte stromov ktoré odumreli tento rok. Na rôznych miestach je aj rôzna situácia. pokračovanie článku
Minulý týždeň som sa zúčastnil seminára o ekologickom lesníctve v českých chránených územiach (Management lesů v národných parcích ČR, Špindlerův Mlýn - 9. -11.10. 2008). Ľudia z rezortu životného prostredia a vedci hovorili o tom ako zabezpečiť plnenie medzinárodných kritérií pre kategóriu národný park (IUCN). pokračovanie článku
- Jakub Hruška, Česká geologická služba: Emise síry a dusíku vrcholily ve střední Evropě v 80. letech 20. století a jejich následky značně poškodily horské lesy. Právě příkladem takto poškozených lesů jsou Krkonoše. Emise síry působí na horské lesy dvěma mechanismy: pokračovanie článku
Magda Jonášová, Ústav systémové biologie a ekologie AV ČR, oddělení ekologie lesa: Přirozená obnova je jedním z klíčových procesů zajišťujících zachování autochtonního charakteru horských smrkových ekosystémů, což je důležitý faktor z hlediska jejich odolnosti vůči působení různých stresových faktorů a udržení jejich ekologické stability v prostředí značně ovlivněném antropogenní činností. Zásadní úlohu v obnově přirozených smrčin mají disturbance v podobě působení větru a kůrovce (Korpel 1995). pokračovanie článku
1. Úvod: Lesy národních parků zahrnují v současnosti nejen bezzásahové území, ale také rozsáhlé oblasti, kde je dočasně nebo trvale z různých důvodů prováděna hospodářská činnost. Cílem tohoto příspěvku je popsat hlavní problémy spojené s lesním hospodařením v tomto typu území a navrhnout případná řešení. pokračovanie článku
1. Úvod: Management lesů ve zvláště chráněných územích byl vždy předmětem diskusí mezi různými zájmovými skupinami. Rozpor mezi zájmy ochrany přírody a zájmy hospodářskými patří k nejčastějším náplním těchto diskuzí. Cílem tohoto příspěvku je proto nastínit principy přírodě blízkého managementu lesů, který by byl v souladu se zájmy ochrany přírody, ale zároveň by umožnil v podstatě plnohodnotné hospodářské využívání lesů, tam kde je to podle platných předpisů možné. Na tomto místě je nutno upozornit, že uplatňování principů přírodě blízkého hospodaření není v žádném případě obecným cílem managementu lesa ve zvláště chráněných územích s výjimkou části lesů trvale určených k plnění produkčních funkcí. Samovolný vývoj a ochrana přírodních procesů jsou hlavním cílem managementu v těchto územích a přírodě blízké hospodaření by mělo sloužit pouze jako dočasný nástroj managementu při přípravě na převod do bezzásahového managementu . pokračovanie článku
Zverejnujem abstrakt môjho príspevku na konferencii o ekologickom lesnícve. Celý názov príspevku je "Disturbancie a management smrekových ekosystémov v chránených územiach so zameraním na lykožrúta smrekového." Je to dost vedecký text. Dúfam že zaujme. O konferecii budem pisat viac v jednom z nasledujucich blogov. pokračovanie článku
Podľa môjho názoru došlo na Slovensku k zlyhaniu systému ochrany lesa v smrečinách. Výskyt suchých smrekov v prírodných rezerváciách je zákonitý jav, ktorému sa nedá vyhnúť. Pod suchými smrekmi sa prirodzene zmladzuje mladý les. Rozsiahly výskyt suchých smrekov v hospodárskych lesoch, zvlášť na Kysuciach, Orave a Spiši je jav, ku ktorému by pri riadnom fungovaní systému ochrany lesa nemalo dôjsť. V lesoch mimo prírodných rezervácií a neprístupných horských oblastí, sa spravidla ťaží drevo, ako dôležitá surovina. Ak sa lykožrútom napadnutý strom nevyťaží včas, drevo sa začne postupne znehodnocovať. Navyše, lykožrúty ktorý sa namnožia na jednom strome môžu napadnúť až 5 ďalších stromov. pokračovanie článku
Dostal sa mi do rúk preklad zaujímavého článku o lykožrútovi. Myslím, že stojí za to aby si ho prečítali aj ostatní. Autor tohto článku, profesor Dr. Wolfgang Sanders, skúma správanie a ekológiu hmyzu na Inštitúte pre lesnú zoológiu Univerzity v Göttingene a už 10 rokov sa špecializuje na lykožrúta. Na základe poznatkov z výskumnej práce v skúmanej oblasti v okolí Quitschenbergu v pohorí Harz, ktorú zriadil za podpory dolnosaskej Krajinskej lesnej správy, dospel k nanajvýš diferencovaným poznatkom o úlohe tohto obávaného lesného hmyzu. pokračovanie článku
Uvedomujem si, že boj ochranárov a lesníkov je zničujúci pre horské lesy. Ak to bude takto pokračovať ďalej, tak v Nízkych Tatrách ostanú len suché lesy a vyrúbané holiny. pokračovanie článku
Nie som lekár. Na jednej diskusii na internete sme došli k podozreniu že účinná látka chemických postrekov používaných na velkoplošné postreky nielen Nízkych Tatier môže mať teratogénne účinnky. pokračovanie článku
Uvádzam niekoľko citátov z českých zdrojov, k látke cypermethrin. Je to účinná látka veľkoplošných leteckých a pozemných postrekov, ktoré sa používajú v národnom parku Nízke Tatry. Na rozdiel od zbytku sveta, je na Slovensku takéto použitie týchto látok pravdepodobne v súlade so zákonom. Vo všetkých ostatných štátoch sveta by však pravdepodobne išlo o trestný čin. pokračovanie článku
Udalosti okolo následkov víchrice z novembra 2004 v Tatrách rozvírili diskusiu o prirodzených procesoch, úlohe disturbancií s lesných ekosystémoch a o starostlivosti lesy v TANAP-e. V mojom článku som sa pokúšam o pohľad na danú problematiku z pozície medzi ekológiou lesa a ochranou lesa. pokračovanie článku
Blíži sa deň keď teplota stúpne na toľko, že lykožrút začne pokračovať v svojej práci, ktorú vykonáva po milióny rokov. Uvoľňuje miesto pre novú generáciu lesa. V prírodných rezerváciách to vedci chápu ako prirodzený proces, ako súčasť kolobehu života. V hospodárskych lesoch však jeho práca spôsobuje vážne problémy. Narúša vyše dvojstoročnú snahu lesníkov o trvalo udržateľný a zároveň ekonomicky výnosný les. pokračovanie článku
Bystrá dolina sa nachádza v Nízkych Tatrách na juh od Chopku. Sú tam významné strediská cestovného ruchu: Srdiečko, Trangoška a Tále. Východná polovica doliny je na svahu Veľkého Gápla, ktorý dosahuje výšku 1777 m. Tieto svahy boli v navrhovanej zóne A NAPANTu. Sú tam zachovalé horské lesy pralesovitého charakteru. V súčasnosti je tam 3 stupeň ochrany prírody a územie je zaradené do sústavy chránených území NATURA 2000. V roku 2004 ich zasiahla víchrica. Zlomy a vývraty ostali nespracované. V roku 2007 tu došlo k výraznému náletu podkôrneho na stojace hmyzu na stromy v okolí vývratísk. pokračovanie článku
Keď sa v zime vyberiem na túru po hrebeni Nízkych Tatier a nie je inverzia, s hmlou ktorá pokrýva nižšie polohy, vidím ako sa mi pred očami strácajú lesy môjho detstva. Každým rokom sa vyťažené pásy viac a viac zahryzávajú do bývalých pralesov. Vyzerá to akoby na východ od Čertovice už nemalo ostať nič. Tie pásy v období, keď sa ešte len začínali objavovať, a odumierajúce stromy boli jedným z dôvodov prečo som išiel študovať lesníctvo. Chcel som to pochopiť. pokračovanie článku
Napriek tomu, že vo vyspelých európskych štátoch je používanie insekticídov v lesoch zakázané. Na Slovensku, zvlášť v oblasti Nízkych Tatier, sa začali na pomerne veľkých plochách používať veľkoplošné letecké postreky lesov insekticídmi. Takisto, sa začína používať zamlžovanie okrajov lesných porastov týmito jedovatými látkami. V oboch prípadoch ide o vedecky neoverené metódy, s výrazne negatívnym účinkom na zdravie ľudí a životné prostredie. pokračovanie článku
Jedným z kľúčových činiteľov, ktoré ovplyvňujú život v lese sú narušenia (disturbancie). Sú to víchrice, požiare, povodne, premnoženia hmyzu, sucho a iné prírodné alebo umelé javy ktoré spôsobujú často náhle zmeny. Sú spojené hlavne s odumretím dospelých porastov drevín a sú zákonitou súčasťou vývoja lesa. Les po narušení (disturbancii) prekonáva podstatné, často predvídateľné zmeny vo vnútornej štruktúre, vzťahoch medzi jeho zložkami a v tom čo sa medzi nimi deje. Prírodné narušenia (disturbancie) spúšťajú mechanizmy prirodzeného vývoja lesa (sukcesiu), ktoré obnovujú rovnováhu v prírode, dobrý zdravotný stav lesa a prirodzený stav krajiny. Naproti tomu narušenia, na ktoré nie sú lesy dlhodobo prispôsobené majú väčšinou opačné účinky. pokračovanie článku
Cítim sa aj lesník aj ochranca prírody. Mam však bližšie k filozofii uplatňovanej v poľských, nemeckých, francúzskych a švajčiarskych lesoch, ako k postupom, ktoré sa v súčasnosti používajú na Slovensku. Autora článku "Hon na čarodejnice si vážim", k textu mám však dosť vážne výhrady. pokračovanie článku
Lykožrút sa v TANAPe naozaj premnožil. Keby lesníci do augusta 2006 spracovali všetky vývraty a zlomy, premnoženie by bolo naozaj oveľa menšie. S premnožením počítali aj ochranári. Po veľkých vetrových kalamitách v smrečinách sa lykožrút obyčajne premnoží. Je to zákonitý jav. Súčasný vývoj zatiaľ zodpovedá realistickému scenáru prognóz. Na niektorých miestach medzi Štrbským plesom a Vyšnými Hágami to vyzerá na optimistický scenár. Najhoršie to vyzerá v okolí Tatranskej Lomnice. pokračovanie článku
Z pohľadu lesného hospodárstva, je stav smrečín na Slovensku kritický. Odumierajú rozsiahle lesné porasty v oblasti Kysúc, Oravy, Tatier, Spiša, a objavujú sa problémy aj v Nízkych Tatrách. Aj keď v záverečnej fáze je väčšina smrekov usmrtená lykožrútmi, ide o 2 súvisiace problémy. pokračovanie článku
Tatry sú oddávna posvätnými horami Slovákov. Sú prvým obrazom slovenskej hymny a sú aj súčasťou štátneho znaku Slovenskej krajiny – Slovenskej republiky. Tatry od nepamäti uctievali naši predkovia a nie náhodou ich takto ospievalo aj pokolenie Štúrovcov, ktorým sa aj s pomocou sily týchto hôr podarilo duchovno-národne obrodiť slovenskú krajinu a takto zachovať jazyk, samosprávu a krajinu pre ďalšie pokolenia, a teda aj pre nás.Tatry – ten nie až tak mohutný, ale na správnom mieste stojaci karpatský oblúk sa podieľali priamo na vzniku a záchrane slovenského národa. Mnoho dobyvateľských nájazdníkov sa v priebehu tisícročí zastavilo v slovenskom strede Európy práve chvála Tatrám. Karpatské hory po celé veky poskytovali v dobách ohrozenia útočisko našim predkom. Z viacerých dôvodov ich vedomejší a vnímavejší Slováci považujú za svoje posvätné hory, za svoje hory priam materské. Vyzývame všetkých obyvateľov slovenskej krajiny a zvlášť tých, ktorým je prepožičaná moc národa a sú za krajinu najviac zodpovední: pokračovanie článku
Januárová vetrová smršť v polámala alebo vyvrátila 687 000 m3 smrekov v NP Šumava. Necelá desatina leží v prvých zónach (jadrová zóna). Ministerstvo životného prostredia ČR spoločne so správou Šumavského národného parku rozhodlo o ďalšom postupe pri odstraňovaní následkov orkánu Kyrill. Polomy budú spracované (vyťažené) na 80 % národného parku. Zostávajúca pätina parku, hlavne horské smrečiny, budú ponechané na prirodzený vývoj. pokračovanie článku
Januárová víchrica Kyrill zasiahla viaceré chránené územia v Českej Republike, zvlášť bol zasiahnutý NP Šumava. Znovu sa rozprúdila diskusia podobná diskusii k osudu Tatier. Tu je stanovisko českých vedcov: pokračovanie článku
Štúdia rezortných organizácii MŽP a MP o riešení problému Tichej a Kôprovej doliny uvažovala o 3 variantoch: ponechanie bez zásahu, ťažba dreva v celej doline a ťažba dreva na prístupných miestach. Posledný variant je v štúdii chápaný ako alternatíva. Moje odborné výhrady k štúdii som už opísal v jednom z predchádzajúcich blogov. V tomto blogu by som sa rad pokúsil hľadať nové alternatíve riešenie ktoré by bolo prijateľné aj pre lesníkov aj pre ochranárov. pokračovanie článku
Som lesný inžinier. 1) Mal som možnosť študovať kalamity a metódy ochrany lesa v Tatrách, na Poľane, na severnom Slovensku, vo viacerých európskych štátoch (Čechy, Nemecko, Poľsko, Francúzko, Švédsko, Fínsko), v USA a Číne (Tibet). Ako špecialista na problematiku smrekových ekosystémov, hľadám rovnováhu medzi ochranou prírody a racionálnym obhospodarovaním lesov. Som za to, aby sa v prírodných rezerváciách neťažilo drevo, ani keď sa tam premnoží lykožrút. Na druhej strane podporujem prírode blízke obhospodarovanie a racionálne opatrenia proti lykožrútom v hospodárskych lesoch. Myslím že ochrana prírody, vrátane bezzásahovosti v prírodných rezerváciách, a racionálne obhospodarovanie lesov sa navzájom nevylučujú. Snažím sa nájť to čo je spoločné medzi ochrancami prírody a lesníkmi. Nie vzdy sa mi to darí. 2) Na svojich cestách za lykožŕutmi som mal mnoho zážitkov mimo hraníc klasickej vedy. Venujem sa aj duchovnému rastu, skialpinizmu, tajči, cchi-kungu a mnohému inému.
jakus7gmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
| << < Január 2012 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | 31 | |||||
